Keď sa niekto dozvie, že na neho spoza hraníc mieria rakety s jadrovými náložami, nenechá ho to úplne pokojným. Keď v americkom denníku The Washington Times vyšiel článok o presunoch ruských taktických jadrových striel na najzápadnejší výstupok Ruska, reagovalo Poľsko takmer okamžite. Najzápadnejším cípom Ruska je totiž jeho Kaliningradská oblasť. Územie medzi Poľskom, členom NATO, a Litvou, na ktorom žije necelý milión obyvateľov.
Hovorca poľskej vlády Krzysztof Luft najskôr predniesol vyhlásenie, podľa ktorého kabinet uvažoval o návrhu medzinárodnej inšpekcie v Kaliningradskej oblasti. Minister obrany Bronislaw Komorowski však v televíznom vystúpení obyvateľstvo upokojil, že Poľsko sa nemusí ničoho obávať, pretože je pod protiraketovým dáždnikom NATO. Ešte pokojnejší postoj zaujala poľská diplomacia. Podľa ministra zahraničia Wladyslawa Bartoszewského Poľsko ako člen NATO malo a stále má informácie o situácii v Kaliningradskej oblasti. Dá sa predpokladať, že tak ako na území Poľska funguje sieť informátorov rôznych rozviedok, i v Kaliningrade musí mať Poľsko svojich ľudí. Minister Bartoszewski sa k záležitosti ruských rakiet v Kaliningrade pravdepodobne vráti počas svojej návštevy Moskvy na začiatku februára.
Medzinárodná inšpekcia ruských základní by celú vec určite vyjasnila. Rusko však na ňu nechce dať súhlas. Svetu, a teda i Poľsku musí stačiť ubezpečenie generality, že v Kaliningrade žiadne jadrové zbrane nie sú. Lenže po informačnom chaose, zahmlievaní a striedaní klamstiev počas záchrannej akcie posádky potopenej ponorky Kursk už slovo moskovských generálov nemá takú váhu. Pokiaľ ju niekedy, čo do svojej vierohodnosti, malo.
Poľsko si však nechce rozhnevať svojho veľkého skorosuseda. Predsa len, stále je závislé od dodávok jeho ropy a plynu a po tom, čo sa začali ľady v rusko-poľských vzťahoch konečne roztápať, nechce ich Poľsko znovu nechať zamrznúť. Prezident Aleksander Kwasniewski si už v Moskve potriasol ruku s Vladimirom Putinom, a ak dá boh a zahraničné politické konštelácie, príde ruský prezident v prvej polovici tohto roku do Varšavy.
I keby Moskva v Kaliningrade mala nejaké rakety krátkeho doletu, i s pomocou moderných satelitných snímok sa dá len ťažko zistiť, či nesú, alebo nenesú jadrové hlavice. A Poľsko vonkoncom nepotrebuje, aby sa pred ruským veľvyslanectvom vo Varšave alebo pred konzulátom v Poznani schádzali mladí radikáli a vyvolávali protiruské heslá. Preto je i poľská tlač väčšinou pri informovaní o možnom jadrovom nebezpečenstve z Kaliningradu ostražitá. Denník Gazeta Wyborcza dokonca nad celým vrením okolo Kaliningradu krúti hlavou s údivom, ako môže bezpečnostnú politiku 40-miliónového štátu, vyviesť z miery článok v druhoradom americkom denníku, ako je The Washington Times.
PRE SME – PAVEL NOVÁK,
Varšava
