Mníšky v Krakowe šli voliť medzi prvými. FOTO - REUTERS
Podľa prvých prognóz po zatvorení volebných miestností získala víťazná konzervatívna strana Právo a spravodlivosť 27 až 28 percent, pravicoví liberáli z Občianskej platformy mali 24 až 26 percent.
Obe strany chcú spolu zostaviť budúcu vládu, v Sejme sa im však zrejme nepodarí získať dvojtretinovú väčšinu potrebnú na presadenie ústavných zmien. Obe zoskupenia sa dohodli, že post premiéra obsadí predstaviteľ strany, ktorá vyhrá voľby. Mal by sa ním tak stať volebný líder Práva a spravodlivosti Jarosław Kaczyński. Líder Občianskej platformy Jan Rokita včera len ťažko skrýval sklamanie, že nezískal víťazstvo, no vyjadril vieru, že Poľsko sa ocitá v dobrých rukách.
Jarosław Kaczyński získal dôležité víťazstvo pre konzervatívcov a dôležité je aj pre jeho o 45 minút mladšieho brata Lecha. Ten je kandidátom v prezidentských voľbách, ktoré sa budú konať o dva týždne.
Doteraz vládnuci Zväz demokratickej ľavice získal podľa prognóz 11 percent. To je po prieskumoch verejnej mienky, v ktorých sa ľavica pohybovala na päťpercentnej hranici zvoliteľnosti, dobrý výsledok. Po sérii škandálov jej mnohí predpovedali, že sa nedostane ani do parlamentu.
"Budeme pozerať vláde na ruky," povedal spokojný predseda strany Wojciech Olejniczak. V parlamente budú aj dve populistické strany: Sebaobrana (10,2 - 10,5 percent) a nacionalistická Liga poľských rodín (8,3 až 10,5 percent). Tesne nad volebnou hranicou sa ocitla Poľská ľudová strana. Dve najväčšie pravicové strany získali drvivú väčšinu kresiel aj v Senáte (86 zo 100).
Všeobecné sklamanie priniesol veľmi malý záujem Poliakov o voľby. Podľa odhadov bola len 40-percentná, historicky najmenšia v dejinách demokratického Poľska. "Je to nepríjemné prekvapenie,"priznal prezident Aleksander Kwaśniewski. Nezáujem Poliakov o verejný život je zrejmý pred štyrmi rokmi bola účasť 46-percentná a už vtedy bola jedna z najnižších v Európe.
Meno nového premiéra bude známe až po prezidentských voľbách. Jarosław Kaczyński už dávnejšie vyhlásil, že ak sa stane novou hlavou štátu jeho dvojča Lech, on sa nebude uchádzať o post predsedu vlády. Prvé kolo prezidentských volieb sa koná 9. októbra, veľmi pravdepodobné druhé kolo bude o dva týždne neskôr.
