Petržlen - korene a vňať. FOTO - MÁRIA VARGOVÁ

Je to jedno- až dvojročná bylina a spolu s mrkvou sú na našom stole a v kuchyni nepostrádateľné.

Forma petržlenu záhradného so žltobielymi vretenovitými koreňmi sa využíva ako korenistá prísada s ostro sladkastou príchuťou do polievok, šalátov a hovädzích vývarov, ktoré výrazne dochucuje. Patrí medzi nutrične najbohatšie potraviny.

Jeho pôvodná vlasť sa dnes dá už iba ťažko určiť. Mnohoročnou kultiváciou sa stal kozmopolitom, divo rastie doposiaľ v južnej Európe a na Kanárskych ostrovoch (má tenké korene). V severnej Afrike sa našiel aj viacročný petržlen. Isté je, že ho poznali a pestovali už v období antiky. Pomenovanie ,,petros" svedčí o gréckom názve (podľa slova kameň) a ,,selinon" znamená vňať.

Už v starovekom Grécku, v Helade, ho považovali za liečivý. Dodával až zázračnú silu. Do strednej Európy sa dostal za Karola Veľkého a dnes sú kultúry petržlenu rozšírené po celom svete. Koreň je výbornou a všestrannou zeleninou. Zvyšuje chuť do jedla, pôsobí močopudne, podporuje činnosť srdca, zabraňuje anémii, priaznivo pôsobí pri vodnatieľke, začínajúcom reumatizme aj pri nedostatočnej činnosti pečene. Má mimoriadne vysoký obsah antioxidačného vitamínu C a karoténov. Je aj užitočným zdrojom vápnika, zvlášť pre tých, čo málo konzumujú mliečne výrobky. Konzumovať väčšie množstvo petržlenu (viac ako 25 gramov) sa však neodporúča. Obsahuje totiž viac silice, ktorá je zdrojom nie celkom neškodného apiolu (nevhodný najmä pre gravidné ženy a ľudí s poškodenými alebo zapálenými obličkami). Veľké dávky môžu spôsobiť aj návaly do hlavy. Dobre usušený koreň musí mať svetlú farbu a arómu takú ako čerstvý.

Autor: Doc. MUDr.JAROSLAV KRESÁNEK, PhD.Doc. Dr. PhMr. JÁN KRESÁNEK, CSc.