Prvým košickým štvorčatám Zuzke, Brankovi, Kubkovi a Maťkovi sa podľa lekárov darí dobre a ak nenastanú komplikácie, o dva mesiace by si ich rodičia mohli vziať domov. Čo ich potom vlastne čaká? Náročné dni. Tvrdí to mamička prvých žijúcich slovenských štvorčiat Iveta Kosmačová z Bardejovského okresu.

"Bolo to naozaj náročné psychicky i fyzicky. Aj keď sme mali opatrovateľku a všemožne nám pomáhali i naši rodičia. Najmä moja mamka, ktorá odišla pre vnúčatá z práce. Dlho sme nevedeli, kedy je deň a kedy noc," hovorí 32-ročná žena.

Keď otehotnela, mala iba dvadsať. Že čaká štvorčatá, zistili lekári v treťom mesiaci. Tehotenstvo sa podarilo lekárom udržať až do 31. týždňa a deti prišli na svet pomerne dobre vyvinuté. Napriek tomu museli ostať v nemocnici zhruba dva mesiace.

"Deti sa narodili 20. októbra a domov sme išli 27. januára. Radosť z ich narodenia striedali obavy, ako zvládneme starostlivosť o toľko detí," spomína pani Iveta.

Ivetka, Martinka, Jarko a Danko si žiadali svoje. Sústavne niektoré z nich niečo potrebovalo. Každé spalo v inej izbe, aby sa navzájom nebudili. Podľa toho, ktoré plakalo, vstával k nemu iný člen rodiny.

"Bolo to o to náročnejšie, že sme spočiatku bývali u manželových rodičov v rodinnom dome, kde nebolo ústredné kúrenie ani teplá voda. Pomohol nám primátor Bardejova - dostali sme 3,5-izbový byt. Po niekoľkých rokoch, keď už boli deti väčšie, sme sa však presťahovali späť na dedinu, kde je oveľa väčší pokoj," hovorí mamička dnes už takmer dvanásťročných štvorčiat. Rodina si trocha vydýchla, až keď mali deti tri-štyri roky.

Manželia brali deti ako štvoricu, občas poslušnú a občas súdržne bojujúcu proti dospelým. Až neskôr sa začali prejavovať vlastnosti a osobnosť každého z nich. Aj keď niekoľko rokov robili súrodenci všetko spolu, dnes má každý iné záujmy. Mimochodom, vôbec sa navzájom nepodobajú.

"Bolo to moje prvé a asi aj posledné tehotenstvo, na ďalšie deti nepomýšľame. Mať štyri v rovnakom veku je nesmierne náročné. Nie je to ako v iných rodinách, kde deti môžu vynosiť jedno po druhom časť oblečenia, či pomôže staršie s mladším."

Spočiatku sa prvé slovenské štvorčatá tešili veľkej pozornosti médií i sponzorov. Tí pomohli s kočiarmi, plienkami i detským oblečením. Do troch rokov sa pomoc hrnula, potom sa na štvorčatá zabudlo. Až keď šli do školy, venoval im minister školstva aktovky s učebnými pomôckami. Kosmačovci sú svojím spôsobom radi, že už okolo nich nie je rozruch ako predtým.