Próza herečky Zuzy Cigánovej K+K alebo naša etuda (Poszony/Pressburg/ Bratislava - Peter Rašla 2004) si zaslúži viac než len anotačný záznam. Autorka v nej totiž preukázala schopnosť využívať rozličné techniky a postupy, aby čitateľovi sprostredkovala príbeh dvoch ľudí, ktorý mohol byť dosť banálny, keby sa v ňom práve vďaka týmto technikám neskrývali ďalšie dimenzie.

O čo ide? Elegantná dáma v klobúku vojde do bankovej haly a hneď sa ocitne v mase klientov, medzi ktorými po chvíli spozná svojho dávneho spolužiaka, ale i lásku a milenca Karola Guštafíka. Dohovoria si stretnutie na budúci deň vedľa v kaviarni. A tu sa začína dlhá, prerušovaná reťaz spomienok i originálny autorkin text. Muž totiž donesie do kaviarne veľkú škatuľu, kde sú celé zväzky listov. Ich vzájomná korešpondencia za dlhánske roky. Aj lístky z čias školských lavíc. Začnú vyťahovať jeden list za druhým, raz číta ona, raz on a toto čítanie je vlastne ich dialóg.

Dômyselné riešenie konverzácie má viacero výhod. Predovšetkým: listy zamilovaných prezrádzajú to, čo by si vtedy neboli povedali otvorene a čo by si teraz ako dospelí už nedokázali rekonštruovať, čiže je tu čaro autenticity, resp. autorkino umenie vytvoriť takéto autentické listy, v ktorých dokonca používa rozkošné pravopisné chyby, primerané vedomostiam žiaka v danom veku.

V neskoršej korešpondencii sa zasa podobným spôsobom odráža doba: keď ženská pisateľka spomenie Danku Košanovú, zastrelenú Rusmi za okupácie Československa roku 1968, hneď je jasné, kedy sa to odohráva a čo si pisateľka listu vtedy myslela. Obdobne je to aj v mužových listoch, kde zasa dominuje obdivný vzťah k nej, neskôr erotické zážitky s ňou, viac decentne naznačené než priamo pomenované, potom zasa narážky alebo priame spomienky na ich tajné milovanie v čase, keď už obaja uzavreli manželstvá a majú aj deti.

Cigánová svoje postavy bližšie necharakterizuje, autorská reč sa obmedzuje na strohé poznámky, spojovacie texty či vysvetľujúce pasáže, ktoré majú niekde dôležitú výpovednú funkciu. Napríklad z Karolovej nevrlej vety do mobilu, že nejde pod desať, sa neskôr dá vyvodiť, že keď ho na konci zastrelia, mohla to byť vydierajúca mafia, ktorú reprezentuje "kŕdeľ upravených pánov" z úvodnej časti prózy.

Epištolárna forma rozhovorov vylučuje u postáv akékoľvek zdĺhavé konflikty, ktoré by si v klasickej próze predsa len vyžadovali istý vývin, výstavbu a zauzlenie. Napríklad stručná zmienka v liste, kde on zazlieva jej, že je Čechoslováčka neuznávajúca vznik Slovenskej republiky; to, zdá sa, definitívne rozdelí aj ich, dvojicu, ktorá sa stále miluje, a tento vzťah by sa mohol aj legalizovať, lebo Katka, medzitým vydatá, sa po návrate z emigrácie kvôli Karolovi rozvedie. On sa však rozviesť nechce, a tak všetko vyrieši deus ex machina, jeho násilná smrť.

Kniha má napriek svojej nápadnej vecnosti zvláštnu poetickú atmosféru, znovu možnú len v epištolárnej próze, kde sa vždy mieša informácia s pocitmi a ľúbostný vzťah sa dá vyjadriť výsostne emocionálne. Cigánovej kniha, to sú vlastne dejiny či selektované životopisy dvoch ľudí na pozadí konkrétneho úseku histórie, azda aj trochu autobiografické. Tento dojem umocňujú kresby Vladimíra Popoviča, do ktorých maliar zakomponoval zrejme autorkine rodinné snímky.