Ako nám povedal Michal Svateník z občianskeho združenia Donjon, legislatívny problém by mohol vyriešiť zákon o dobrovoľníkoch, ktorý však na Slovensku stále chýba. Donjon už niekoľko rokov zachraňuje ruiny hradu Sklabiňa. Podarilo sa im mnohé aktivity rozbehnúť a zanedbaná zrúcanina sa postupne mení. Spevnili múry a zastrešili veľkú časť dolnej hospodárskej budovy, rozbehli práce na severnej strážnej veži a v predhradí. Uvažujú nad sprístupneným stálej expozície o histórii hradu a lapidáriu.

Pokračovanie prác je však podľa nich ohrozené. "Väčšina hradov sa zachraňuje za pomoci dobrovoľníckych akcií a táborov. Organizácie, pre ktoré dobrovoľníci pracujú, ich budú musieť nahlásiť do poisťovní a uhrádzať za nich odvody a úrazové poistenie. Na to väčšina z nás nemá vôbec prostriedky. Brigádnici zvyčajne prichádzajú na pár dní, no odvody sa robia mesačne a poistky štvrťročne. Väčšina dobrovoľníkov sem chodí pracovať zdarma, čo sa zrejme bude biť aj so zákonom o minimálnej mzde," dodáva Svateník. Zákon môže podľa neho negatívne ovplyvniť aj prideľovanie grantov z eurofondov pre niektoré pamiatky.

O potrebe prijatia zákona o dobrovoľníkoch je presvedčené aj Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže. To už niekoľko rokov organizuje dobrovoľnícke tábory na záchranu kláštora Katarínka v Malých Karpatoch, pevnosti Bzovík a vzácnej zrúcaniny kostola v Sedliackej Dubovej na Orave. Za projekt Katarínka v tomto roku dokonca získali aj ocenenie za najlepšie kultúrno-záchranné podujatie.

"Pamiatky opravujeme počas organizovaných letných táborov. Zúčastňujú sa ich predovšetkým mladí ľudia, ktorým sme vďační za to, že sem chodia bez nároku na mzdu," povedala nám Elena Brezovská . Podľa nej zákon vymedzuje pojem nelegálnej práce, ale nevymedzuje prácu dobrovoľnícku.

"Máme obavy, ako by sme v prípade kontroly dokladovali, že opravu pamiatok vykonávajú títo ľudia dobrovoľne, a teda nejde o nelegálnu prácu. Zatiaľ sme sa s takouto kontrolou v praxi nestretli, ale mohla by nám skomplikovať aktivity," dodala Brezovská. (eta)