ďalšie lety k Mars.

Let na Mesiac by sa mal uskutočniť v dvoch fázach. Ťažká nosná raketa najprv vynesie na obežnú dráhu Zeme pristávací modul a odletový stupeň. Astronautov kvôli bezpečnosti vynesie na obežnú dráhu druhá menšia raketa. V nástupcovi raketoplánov, ktorý nazvali Výskumný koráb s posádkou (CEV), môže letieť maximálne šesťčlenná posádka a na rozdiel od súčasných raketoplánov bude ovládateľný aj na diaľku.

Nad Zemou sa koráb a pristávací modul spoja a pomocou odletového stupňa sa vydajú na trojdennú cestu na Mesiac. Na obežnej dráhe Mesiaca sa systém opäť rozdelí, modul s posádkou pristane a koráb CEV bude bez posádky krúžiť okolo.

Astronauti na Mesiaci strávia týždeň, u predchádzajúcich misií to bývali necelé dva dni. Oproti programu Apollo bude môcť modul pristáť kdekoľvek na Mesiaci. Pri misiách Apollo museli astronauti pre nedostatok paliva pristáť v blízkosti mesačného rovníka, aby na odlet z Mesiaca mohli využiť aj jeho odstredivú silu. Po týždni sa v pristávacom module vrátia ku korábu a s ním späť na Zem.

Celý program by mal stáť 104 miliárd dolárov. Jeho jednotlivé časti však zatiaľ existujú iba v plánoch. Niektoré súčasti projektu, napríklad nová nosná raketa schopná vyniesť na obežnú dráhu až 125 ton nákladu, by mala lietať od roku 2012 a chcú ju používať aj na zásobovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice. Súčasné raketoplány by mali Američania používať do roku 2010.

Dôležitým cieľom programu bude dokázať, že je možné pri cestách do vesmíru využívať suroviny získané na mieste. Palivom novej rakety by mal byť metán, čo je dôležité práve pre cestu na Mars. Americká Národná agentúra pre letectvo a vesmír (NASA) dúfa, že astronauti raz budú môcť toto palivo dopĺňať aj z atmosféry planéty.