Šéfovia vyjednávačov si v Pekingu pochvaľovali pokrok. FOTO - REUTERS
PEKING - Viac ako dva roky sa svet snažil rokovať s komunistickou Severnou Kóreou. Včera priniesli šesťstranné rokovania prvé ovocie. Pchjongjang sľúbil, že sa zbaví jadrových zbraní a zastaví svoj jadrový program. Výmenou za to chce dodávky ropy a elektrickej energie, bezpečnostné záruky a právo vybudovať jadrovú elektráreň.
Výsledok prvej dohody medzi obidvomi kórejskými štátmi, USA, Čínou, Japonskom a Ruskom je však podmienený ďalšou sériou rokovaní.
Potlesk
Podpísanie šesťbodového dokumentu, ktorý vychádza z čínskeho návrhu, ocenili potleskom zástupcovia všetkých šiestich krajín. "Ide o najdôležitejší pokrok, odkedy sa šesťstranné rokovania začali," povedal čínsky hlavný vyjednávač Wu Dawej.
Spokojný je aj šéf Medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu Mohamed El Baradei. Do Severnej Kórey by sa po troch rokoch mohli vrátiť zbrojní inšpektori. "Čím skôr, tým lepšie," povedal El Baradei.
Pchjongjang sa chce vrátiť k zmluve o nešírení jadrových zbraní, od ktorej odstúpil v roku 2002. Spojené štáty vtedy obvinili Severnú Kóreu z vyvíjania jadrovej bomby a zaradili ju medzi krajiny "osi zla".
Tento rok začal Pchjongjang tvrdiť, že naozaj disponuje jadrovými zbraňami. Po včerajšom podpísaní dohody pristúpil na to, že sa ich vzdá. Detaily sa majú dohodnúť v novembri. Podľa šéfa americkej strany Christophera Hilla však môže ísť o dlhodobý proces.
Diktátorský režim v Pchjongjangu za odmenu dostane energetickú pomoc a oživenie zamrznutých diplomatických stykov najmä s Washingtonom. Ten v dokumente potvrdil, že na Kórejskom polostrove nemá žiadne jadrové zbrane a rozhodne nemá v úmysle zaútočiť na KĽDR.
Ruská atómka
Analytici sú podľa agentúry Reuters skeptickejší. Zatiaľ ide len o slová na papieri a chýbajú činy. V dokumente nie je ani slovo o časových termínoch. "Nejde o nič viac, než o dohody, ktoré pomohli, aby rozhovory neskolabovali a pokračovali aj v ďalšom kole," tvrdí Lee Dong-bok, expert z Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá vo Washingtone.
Niektoré otázky ostali naďalej nedoriešené. Stále nie je jasné, či Kórejčania postavia ľahkovodný reaktor, s čím mali Spojené štáty najväčšie problémy. Sporný bod sa aj tentoraz odsunul "na prerokovanie vo vhodnom čase". S prekvapivým návrhom prišlo včera Rusko. Ponúklo sa, že Severnej Kórei atómovú elektráreň postaví. "Stavali sme atómové elektrárne v zahraničí a podobný projekt môžeme urobiť aj tam," povedal šéf ruského jadrového programu Alexander Rumjancev. Moskva pomáha pri budovaní jadrových kapacít okrem iného aj Iránu.
(rek, čtk, reutes)
Kórejský jadrový program
Čo sa vie o severokórejskom jadrovom programe?
Do októbra 2002 bol oficiálne civilný. Budovať ho KĽDR začala v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v spolupráci s bývalým Sovietskym zväzom. Pred troma rokmi USA obvinili Severnú Kóreu, že dlhodobo tajne vyvíjala jadrové zbrane. Tento rok Pchjongjang oficiálne potvrdil, že jadrové zbrane má. KĽDR zrejme kúpila jadrovú bombu od Pakistanu alebo od Sovietskeho zväzu. Vyhla sa tak nukleárnym testom.
Aký je potenciál KĽDR?
Existujú iba dohady, lebo v decembri 2002 z krajiny vyhostili jadrových inšpektorov OSN. KĽDR vtedy obnovila činnosť jadrového reaktoru v Jongbjone, v ktorom by sa mohlo vyrábať plutónium dostatočné pre jednu jadrovú bombu ročne. Podľa zakladateľa pakistanského jadrového programu Abdula Kádira Chána má KĽDR najmenej tri jadrové zbrane. Podľa USA minimálne osem.
Ako prebieha rokovanie s KĽDR o jej jadrovom programe?
V decembri 1985 sa KĽDR pripojila k zmluve o nešírení jadrových zbraní a v roku 1994 po rokovaní s USA oficiálne zmrazila i svoj civilný jadrový program. V roku 2002 Pchjongjang zmluvu vypovedal a program obnovil. V auguste 2003 sa v Pekingu začalo prvé kolo rozhovorov KĽDR, Južnej Kórey, USA, Číny, Japonska a Ruska. (čtk, r)
