BRATISLAVA - Hoci podľa zákona štát zaručuje odškodnenie obetiam trestných činov, tie to využívajú iba zriedka. Od roku 1999, keď zákon začal platiť, prišlo až doteraz na ministerstvo spravodlivosti iba 221 žiadostí o odškodnenie. Pätina z nich bola úspešná a štát vyplatil takmer poldruha milióna korún.
O odškodnenie môžu požiadať poškodení a ich pozostalí v prípadoch, ako je ublíženie na zdraví, smrť, znásilnenie a iné násilné trestné činy. Podľa oficiálnej štatistiky bolo od roku 1999 spáchaných takmer 90-tisíc takýchto zločinov a tomuto číslu zhruba zodpovedá aj počet poškodených.
"Ľudia absolútne nevedia, že majú takú možnosť," hovorí o práve na odškodnenie Alena Ondráčková, bývalá aktivistka pobočky združenia Pomoc obetiam násilia v Trenčíne. Z čias svojej praxe si spomína na jediný prípad, keď si obeť chcela uplatniť odškodné a nakoniec sa ho vzdala.
Andrej Popovec zo Slovenskej advokátskej komory si myslí, že na vine je "slabá informovanosť ľudí". Samotný zákon považuje za dobrý, ale vie si predstaviť, že by súdy boli povinné o ňom informovať.
Ministerstvo spravodlivosti, ktoré odškodňovanie riadi, po obetiach pátrať nemusí. "My nie sme iniciatívny orgán," povedal hovorca rezortu Richard Fides. S peniazmi na odškodnenie rátajú aj pre vyšší počet žiadostí.
Obeť alebo jej pozostalí majú len poslať písomnú žiadosť na ministerstvo, ak majú právoplatné rozhodnutie súdu o vine páchateľa. Ak je páchateľ neznámy, možno o odškodnenie žiadať, ak neexistujú pochybnosti, že obeti bola spôsobená ujma na zdraví práve pre trestný čin. Maximálna výška odškodného je 300-tisíc korún. Vyplatená nebude, ak už bola obeť odškodnená inak.
(rp)
