Deklarácia obsahuje napríklad odsúdenie terorizmu, hovorí o potrebe boja so svetovou chudobou a pomoci krajinám, ktoré zasiahli vojnové konflikty, útlak či prírodné katastrofy. V záujme kompromisu však neobsahuje definíciu terorizmu ani neupravuje voľbu členov novej Rady pre ľudské práva tak, aby v nej nezasadli krajiny, ktoré samy ľudské práva porušujú.
Včera sa vo Washingtone stretli aj americký prezident George Bush a jeho ruský kolega Vladimir Putin. Rokovali o boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a terorizmu či o energetike. Hovorili aj o situácii na Blízkom východe a Američania opäť žiadali Rusko o podporu pre svoj tvrdý postup voči Iránu a jeho jadrovému programu.
Stretnutie malo vyznieť ako potvrdenie snáh oboch strán o spoluprácu, ale poznamenala ho rastúca vzájomná nedôvera. Pred štyrmi rokmi Putin rozhodne podporil USA po teroristických útokoch z 11. septembra. Nadšenie nad novým partnerstvom Moskvy a Washingtonu však rýchlo ochladlo v sporoch o vojnu v Iraku. Tvrdú ranu dostali vzťahy oboch veľmocí pre americkú podporu vývoja na Ukrajine, v Kirgizsku a Gruzínsku. Tento rok nedôvera ešte vzrástla, keď Uzbekistan nariadil americkým vojakom, aby odišli zo základní na jeho území. Niektorí pozorovatelia vidia za týmto krokom spoločnú snahu Ruska a Číny vytlačiť USA zo strategických pozícií v regióne bohatom na suroviny a predovšetkým odhodlanie Moskvy nepustiť USA do svojej tradičnej sféry vplyvu. (čtk)
