ala ako žena, a nie ako komisárka, čiže neporušila zásadu nezávislosti vrcholného orgánu únie.
V zákulisí sa však hovorí o nie práve najpriateľskejších vzťahoch medzi kabinetom José Manuela Barrosa s doterajším sociálnodemokratickým kancelárom Gerhardom Schröderom. Bruselu prekážal populistický prístup nemeckého kancelára predovšetkým v ekonomických otázkach. Schröder sa postavil proti kontroverznej smernici o liberalizácii služieb a s eurokomisiou sa sporil aj pre porušenie pravidiel eurozóny.
Analytici však upozorňujú, že kancelárka Merkelová by mala čo robiť, aby o svojej podpore pre slobodný trh služieb presvedčila svojich spoluobčanov. A na odvrátenie ďalšieho prehrešku voči Paktu stability pri dnešnom stave nemeckej ekonomiky a jej plánoch znížiť dane by potrebovala doslova zázrak. Bruselu by sa však páčil menej konfrontačný štýl rokovania a odhodlanie pustiť sa do reforiem, ktoré potrebuje celá Európa.
Zatiaľ čo reformátorským duchom si Merkelová v Bruseli získala sympatie, jej postoj voči Turecku vzbudzuje obavy. Šéfka opozície tvrdo presadzuje pre Turecko len takzvané privilegované partnerstvo, a nie plné členstvo v únii. Októbrový začiatok vstupných rozhovorov s Ankarou by už síce nová kancelárka nezablokovala, jej kritický postoj by však mohol dramaticky ovplyvniť nielen samotný priebeh rokovaní, ale aj prístup ostatných lídrov, ktorí doteraz bez ohľadu na verejnú mienku vo vlastných krajinách diplomaticky mlčali.
Zmena vlády v Nemecku by priniesla zmeny aj vo vzťahoch s Američanmi a Francúzmi. Spojené štáty by získali v Bruseli verného spojenca a zbavili by sa kritika v osobe kancelára Schrödera. Francúzi by naopak stratili. Merkelová dala viackrát najavo, že dvojzáprah treba rozšíriť o ďalšie veľké krajiny a viac pritiahnuť menších členov únie.
Autor: Lucia Kubošová, Brusel
