Nemeckí voliči sú zmätení. Časť chce zmenu na čele s Angelou Merkelovou, ale rovnaká časť žiada pokračovanie terajšej vlády Gerharda Schrödera.
FOTO - REUTERS
Najkratšia predvolebná kampaň v nemeckej histórii sa končí celkom inak, než sa začala. Na jej začiatku žiadala väčšina Nemcov politickú zmenu a koniec sedemročnej vlády kancelára Gerharda Schrödera.
Deň pred predčasnými voľbami si 51 percent voličov myslí, že na zmenu vlády ešte nie je ten správny čas. Voľby, ktoré sa zadali rozhodnuté skôr, ako sa kampaň začala, tak majú celkom otvorený koniec.
Podobná kampaň
Aj pred voľbami v roku 2002 ťahali vládni sociálni demokrati (SPD) za kratší koniec. Nálady sa otočili dva týždne pred koncom kampane. Schröder sa ukázal ako politik inštinktov. Zabodoval ako vodca v čase katastrofálnych povodní a ako mierotvorca v čase chystaného útoku Američanov na Irak.
Tohtoročná predvolebná kampaň mala podobný priebeh. Rozhodujúci obrat nastal až v jej závere. Tentoraz vláde nepomohli záplavy, George Bush či Saddám Husajn. Pomohla im CDU, keď do svojho tímu povolala finančného experta Paula Kirchhofa. Jeho radikálny návrh daňovej reformy sa stal volebnou témou číslo jeden a bol pre Nemcov dostatočným strašiakom, aby sa politickej zmeny začali báť.
"V centre kampane bol útok vládnej strany na plány opozície. Namiesto toho, aby sa bilancovali výsledky vlády. A sociálni demokrati pritom stratili množstvo voličov práve na základe reforiem v sociálnom systéme. Napriek tomu udávali tempo volebnému boju s témou sociálna spravodlivosť," povedal Deutsche Welle politológ Klaus Detterbeck z univerzity v Magdeburgu.
Neistý Schröder
Posledné voľby sa Schröder nečakane udržal pri moci. Teraz je to veľmi nepravdepodobné, dokonca aj vtedy, keby jeho sociálni demokrati tretíkrát vyhrali voľby. Kancelárom by Schröder mohol ostať - podľa jeho predvolebných vyjadrení, len v dvoch prípadoch.
Ak by sa udržala terajšia vláda - SPD a Zelení, ktorá však na to nemá dostatok preferencií, alebo by vznikla takzvaná semafórová, to znamená SPD, Zelení a opoziční liberáli (FDP). Liberáli však vyhlásili, že po voľbách buď pôjdu do vlády s CDU/CSU, alebo odídu do opozície.
Najreálnejšiu možnosť znovuzvolenia Schröder vylúčil. V kampani niekoľkokrát vyhlásil, že nepovedie koalíciu SPD, Zelených a novej Ľavicovej strany, ktorú vedie Schröderov kritik Oskar Lafontaine.
Veľkú koalíciu - sociálnych demokratov a kresťanských demokratov - by Schröder nemohol viesť, pretože tá by vznikla len za predpokladu, že silnejšou stranou, ktorá by postavila kancelára, by bol konzervatívny blok (CDU/CSU).
Strana je jasná, koalícia nie
Posledné voľby vyhrali sociálni demokrati len rozdielom šesťtisíc hlasov. Posledné prieskumy verejnej mienky síce hlásia jasného víťaza spomedzi politických strán - vedú kresťanskí demokrati, ale aká koalícia bude Nemecku vládnuť, tým povedané nie je. Zajtra čakajú krajinu ďalšie napínavé voľby.
Posledné budú v októbri voliť Drážďany
V najkrajnejšom prípade by sa mohlo stať, že o osude Nemecka by rozhodli východní Nemci tak, ako sa toho obával bavorský premiér a šéf CSU Edmund Stoiber. "Nie je predsa možné, aby frustrovaní určovali osud Nemecka," povedal na jednom z predvolebných mítingov.
Posledný z 299 nemeckých volebných obvodov totiž bude voliť až 2. októbra. Vtedy sa bude hlasovať vo východonemeckom obvode - Drážďany I., kde žije asi 219-tisíc oprávnených voličov. Hlasovanie museli posunúť po náhlej smrti kandidátky krajne pravicovej strany NPD.
Istý čas dokonca hrozilo, že výsledok nedeľňajších nemeckých parlamentných volieb nebude môcť volebná komisia zverejniť vôbec.
Odporcovia sa totiž obrátili na Ústavný súd a tvrdili, že nedeľňajší výsledok by mohol negatívne ovplyvniť výsledok volieb v Drážďanoch. Ústavný súd sťažnosť zamietol.
V krajinských voľbách v septembri 2004 zvíťazili v tomto volebnom obvode kresťanskí demokrati (CDU), druhí boli postkomunisti (PDS) a tretí sociálni demokrati (SPD). (mim)
