mieste rebríčka Entry, jeho maximom je 12. miesto z vlaňajška. Hrbatý naposledy podľahol na domácej pôde v septembri 2002 Rumunovi Andrejovi Pavelovi v Prešove, odvtedy tri roky nepoznal horkosť prehry. Slovensko hrá v Národnom tenisovom centre (NTC) v Bratislave od roku 2003 a Dominik v ňom v šiestich dvojhrách zakaždým zdolal súperov. Víťaznú sériu chce natiahnuť aj v nadchádzajúcom semifinále Slovensko - Argentína (23. - 25. septembra).

Od štvrtka už trénujete na centrálnom dvorci NTC. Povrch Premier Court ste pripravovali, aby čo najviac vyhovoval domácemu tímu a sťažoval úlohu súperovi. Je šitý práve na vás?

Je dosť rýchly, ale pomalší ako v marci proti Španielsku. Ideálny by mohol byť skôr pre Karola Becka, avšak ja sa prispôsobím. Vždy vravím, že mne vyhovujú skôr pomalšie dvorce. Na Argentínčanov treba práve takúto kvalitu. Podstatné je, že máme na nich tvrdý povrch a kurt v hale s pravidelnými odskokmi.

Na včerajšom tréningu ste si však párkrát zafrflali na nízky odskok loptičky.

To je v poriadku, zatiaľ trénujem na kurte len krátko. Vylaďujem údery a do zápasu mám ešte týždeň. Viac by ma zarazilo, ak by som už teraz hral vo veľkej forme a do týždňa by mi mohla odísť. V príprave sme robili aj na vytrvalosti, takže sa na dvorci nepohybujem podľa predstáv. Ale postupne sa dostanem do rýchlosti a aj údery budú vyzerať inak. Už sa poznám, čo treba robiť.

Juhoameričania prídu v najsilnejšej zostave so štyrmi hráčmi z prvej jedenástky svetového rebríčka - Coriom, Nalbandianom, Puertom, Gaudiom. Nie je to pre slovenský tím príliš veľké sústo?

Argentína bude favoritom, taký vyrovnaný mančaft tu ešte nehral. My sa pokúsime zaskočiť súpera, využiť výhodu domáceho prostredia. V Davisovom pohári nie je o prekvapenie núdza. Ak by sa nám podarilo zvíťaziť, bola by to veľká diera do sveta. Beck aj ja sme mali v lete dobré výsledky, tak prečo by nám to nemohlo vyjsť aj v Davis Cupe? Do prípravy dávame všetko, cítime mimoriadnu šancu.

Na víťazstvo a postup treba získať tri body. Ako sa k nim dostať?

Najschodnejšia cesta sa mi zdá s dvoma bodmi v singloch cez ich papierovú jednotku Guillerma Coriu. Tento povrch nepatrí k jeho obľúbeným. Naopak David Nalbandian vie zahrať na všetkých dvorcoch, to bude veľmi ťažký oriešok. Zostáva ešte štvorhra, v ktorej sa Argentínčania blysli na tráve v Austrálii v zostave Nalbandian - Puerta, ale tento povrch je predsa len iný.

Minulý týždeň ste sa vrátili z americkej série turnajov. Rozprávali ste sa s argentínskymi tenistami o nadchádzajúcom zápase v Bratislave?

Pár slov sme prehodili s Marianom Puertom, ktorý mi je z nich najbližší zrejme aj tým, že je môj ročník a zviedli sme v turnajoch už viacero súbojov. Zaujímal sa o halu, o mesto a videl som, že sa na semifinále teší. Ostatní hráči sú dosť uzavretí, bavia sa skôr v ich juhoamerickej partii a málo hovoria po anglicky.

Štvortisícové hľadisko NTC je už dávnejšie vypredané.

Očakával som to, bude to lahôdka pre fanúšikov. Dobrá atmosféra nás vždy hnala dopredu a v dôležitých chvíľach môže ovplyvniť aj súpera. Najmä Coria je známy tým, že sa nechá vytočiť na kurte a stráca koncentráciu.

Vy ste si temperamentné argentínske publikum užili v septembri 1998 v Buenos Aires, keď Slovensko zdolalo Argentínu 3:2 a zachránilo sa vo svetovej skupine. Spomínate si na ten zápas?

Akoby nie? Veď v poslednom dni sme vo dvojhrách s Karolom Kučerom obrátili z 1:2 na 3:2. Z hľadiska na nás potom padali aj mince, ale hráči súpera sa zachovali férovo a šampanské, ktoré mali pripravené na oslavu víťazstva, darovali nám. Pravda, domáci mali vtedy celkom inú zostavu: Squillari, Gumy, Arnold, Lobo. Nikto z nich už nie je v dnešnej nominácii.

Takto pred rokom ste po víťaznom zápase s Nemcom Haasom v Davis Cupe poslali na maratón svojho kondičného trénera Ivana Gaboviča. Akú stávku ste pripravili na Argentínu?

Pri spoločnom sedení hráčov nášho tímu počas US Open v New Yorku padol návrh, že ak by sme postúpili do finále, dáme sa všetci ostrihať dohola. Samozrejme, aj ďalší členovia realizačného tímu. Ja som holohlavý už raz bol - keď sme s Čechom Martinom Dammom v roku 2000 triumfovali vo štvorhre na turnaji v Ríme. Ale vidieť bez vlasov nášho kapitána Miloša Mečířa, to by naozaj za to stálo!