Majitelia záhrad v blízkosti vodného toku alebo vodnej nádrže si môžu zriadiť nielen jazierko, ale aj močarisko. Plytká voda v mokradi však počas suchého leta vysychá, ak trvale nepriteká z iného zdroja. Prípojka na vodovod alebo studňu je v súčasnosti drahou záležitosťou.

Mokraď sa od jazierka odlišuje nielen menším objemom vody, ale aj súvislejšou rastlinnou pokrývkou močiarnych rastlín. Najznámejšie z nich sú bleduľa jarná, diablik močiarny, enkiant zvončekovitý, čarodejka škvrnitá, nezábudka močiarna, gaultéria ležatá, kosatec sibírsky, pálka úzkolistá, záružlie močiarne a iné. Vysádzame ich v skupinách, pričom ďalšie rozmnožovanie, najmä domácich druhov, sa neskôr stáva prirodzeným procesom.

Brehy mokradí nemusia byť spevnené kameňmi ako pri jazierkach či vodných nádržiach. Aby sme však zabránili presakovaniu vody a zamokrovaniu pôdy v okolí, dno vyložíme polyetylénovou fóliou. Aby sa neroztrhla, ukladáme ju na 0,1 metra hrubú vrstvu jemného piesku. Hĺbka močariska je okolo 0,5 metra. Vnútro mokrade postupne naplní rastlinný odpad a íl z okolitej pôdy. Mokraď preto raz za niekoľko rokov vyčistíme. Nečistotu môžeme použiť do kompostu. Obsahuje nielen zvyšky organizmov, ale aj značné množstvo živín a biologicky aktívnych látok. Výhodné je jarčekom udržiavať sústavné prepojenie mokrade s vodným tokom alebo vodnou nádržou. Močiar preto nikdy nebudujeme v centre záhradky. Voda v mokradi sa intenzívne vyparuje a nahrieva. Často sa v nej premnožujú riasy a sinice. Zatiaľ čo v jazierku je to nepriaznivý jav, ktorý škodí najmä rybám, v mokradi mu nevenujeme väčšiu pozornosť. Patrí k prirodzenému ekosystému.

Močiarne rastliny nikdy nehnojíme. Brzdíme tak ich intenzívne rozrastanie. Navyše pritekajúca voda prináša dostatok výživných látok pre celé spoločenstvo porastov aj živočíchov. Zo živočíchov sú najužitočnejšie žaby a mloky. Zbavujú nás nepríjemného hmyzu v záhradke. Ropuchy sa živia aj pĺžmi, ktoré patria medzi významných škodcov. Močiar sa nesnažíme ošetrovať pesticídmi, ani vtedy, ak hrozí, že sa stane liahňou komárov.

Autor: Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.