Irackí vojaci hliadkujú na mieste najničivejšieho stredajšieho teroristického útoku v šíitskej časti Bagdadu. FOTO - REUTERS
BAGDAD - Irak prežil v stredu jeden z najkrvavejších dní od pádu Saddáma Husajna. Pri ôsmich teroristických útokoch zomrelo najmenej 152 ľudí. Prihlásila sa k nim iracká odnož teroristickej siete al-Káida vedená Músom Zarkávím. Ten zároveň opätovne vyhlásil vojnu irackým šíitom.
Najviac obetí - až 114 - prišlo o život po výbuchu v bagdadskej šíitskej štvrti Kázimíja. Samovražedný útočník v aute naloženom výbušninou vrazil priamo do davu ľudí, ktorí čakali pred úradom práce. Ďalších 160 ľudí zranil. Išlo o druhý najkrvavejší bombový atentát od začiatku vojenskej operácie Spojených štátov v roku 2003.
Podobné útoky, len s menším počtom obetí, boli aj na iných miestach v Bagdade. K tragickým udalostiam prišlo ešte za svitania aj v meste At-Tadží. Skupina neznámych ozbrojencov tu postrieľala 17 ľudí, ktorých vytiahli priamo z ich domov.
Vlna samovražedných atentátov pokračovala aj včera. O život prišlo najmenej 33 ľudí, desiatky ďalších utrpeli zranenia. Najväčšia explózia si v Bagdade vyžiadala životy deviatich policajtov. Dvaja policajti sa stali obeťou atentátnika aj v Kirkúku na severovýchode krajiny.
Zarkávího organizácia vydala už krátko po atentátoch na internete zlovestné vyhlásenie. Uviedla v ňom, že v Iraku začala sériu samovražedných útokov. Hlavným cieľom má byť pomstiť nedávno skončenú ofenzívu amerických a irackých síl proti povstalcom v meste Tall Afar pri hraniciach so Sýriou. Zabili pri nej údajne 200 Zarkávího bojovníkov.
Krátko nato doplnil vyhlásenie aj sám vodca sunnitských teroristov. Na zvukovom zázname deklaroval Zarkáví "totálnu vojnu" irackým šíitom. Prvý raz tak spravil krátko pred januárovými parlamentnými voľbami, ktoré väčšina sunnitov ignorovala.
Sunnitov upozornil, aby sa prebudili, lebo im hrozí "vyhladenie", a boj, ktorý ich má z Iraku vytlačiť, sa ešte neskončil. Najvyšších irackých predstaviteľov vyzval, aby opustili bezpečnostnú zónu v centre Bagdadu a "stretli sa so svätými bojovníkmi".
Britský denník The Times včera napísal, že Zarkávímu sa podarilo zjednotiť do boja proti šíitom v Bagdade 16-tisíc sunnitských fundamentalistov a prívržencov zvrhnutého diktátora Saddáma Husajna. "Máme dôvody veriť, že Zarkáví velí týmto skupinám, ktoré sa v záujme vlastného prežitia zjednotili," povedal denníku nemenovaný americký spravodajský dôstojník.
The Times napísal, že Zarkávího skupina velí aj sunnitským vzbúrencom v meste Ramádí, asi 110 kilometrov západne od Bagdadu. Podľa informácií z mesta už Zarkávího muži Ramádí kontrolujú a vyhnali odtiaľ tisíce šíitov.
(čtk, reuters, ma)
Najväčšie atentáty
2. marca 2004: 170 - 180 mŕtvych - Séria desiatich samovražedných protišíitskych atentátov v Bagdade a v meste Karbalá v deň významného šíitskeho sviatku ášúra. Asi 550 ľudí bolo zranených.
28. februára 2005: viac ako 125 mŕtvych - Explózia auta naplneného výbušninou v meste Hilla. Viac ako 150 zranených.
1. februára 2004: 105 mŕtvych - Dva samovražedné útoky na sídla dvoch kurdských politických zoskupení v Irbíle na severe krajiny. Asi 130 osôb bolo zranených.
24. júna 2004: 100 mŕtvych - Koordinované bombové útoky hlavne na policajné stanice v piatich veľkých mestách v strede a na severe krajiny. Viac ako 320 zranených.
16. júla 2005: najmenej 98 mŕtvych - Samovražedný útok pri čerpacej stanici v Musajjibe južne od Bagdadu. Výbuch auta naloženého výbušninami spôsobil explóziu pohonných látok a zdevastoval široké okolie. (čtk)
