Je nespravodlivé, aby muži, ktorí žijú kratšie, odchádzali do dôchodku neskôr ako ženy. Vo svojej správe Doing Business in 2006 to tvrdí Svetová banka.
FOTO - TASR/AFP
BRUSEL - Dôchodkové systémy mnohých krajín diskriminujú mužov neskorším vekom odchodu na dôchodok. Tvrdí to Svetová banka, podľa ktorej nemá vyššia hranice pre mužov racionálne opodstatnenie, pretože muži žijú v priemere kratší život než ženy. Skorší odchod do dôchodku je podľa nich nevýhodný i pre ženy, pretože preto prichádzajú o možný plat a dostávajú nižšie penzie.
"Grécki muži strávia v dôchodku priemerne desať rokov, grécke ženy 23 rokov. Čiastočne je to spôsobené vekom odchodu na dôchodok: muži v 65 rokoch, ženy v 58. Ak to bolo mienené ako podpora žien, tak to zlyháva, pretože preto majú nižšie penzie," uvádza sa v štúdii Doing Business in 2006.
Kým väčšina štátov západnej Európy už hranicu odchodu do dôchodku pre mužov a ženy vyrovnala, v strednej a hlavne východnej Európe rozdiely pretrvávajú. Pritom práve tu žijú ženy omnoho dlhšie než muži. Napríklad v Rusku a Bielorusku je rozdiel 12 rokov, v Litve a na Ukrajine je život žien v priemere dlhší o 11 rokov a priemerný rozdiel v štátoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je šesť rokov.
Príkladné Slovensko
Napriek tomu v štyroch z piatich krajín východnej Európy odchádzajú ženy do penzie skôr, čím môžu prichádzať o kariéru i vyššie peniaze, divia sa experti. Ako príklad hodný nasledovania dávajú Slovensko, ktoré dôchodkový vek v roku 2004 vyrovnalo na 65 rokov pre mužov i ženy.
Ekonomickí odborníci banky by boli nielen pre porovnanie veku odchodu na dôchodok u mužov a žien, ale i pre celkové zvýšenie tejto hranice. Pripomínajú, že keď v roku 1889 nemecký kancelár Otto von Bismarck zaviedol prvé štátne poistenie na penziu, bol odchod do dôchodku rovnako ako dnes 65 rokov, ale očakávaná dĺžka života len 46 rokov. Penzie sa vtedy dožil len každý šestnásty Nemec.
Dnes sa však Nemci v priemere dožívajú 79 rokov a náklady na vyplácanie dôchodkov mnohonásobne vzrástli. Podniky v Nemecku platia 9,75 percenta miezd na dôchodkový účet, vo Fínsku je to 21,6 percenta, v Španielsku 23,4 percenta a v Taliansku 23,8 percenta.
Dve možnosti
Bohaté a stredne bohaté krajiny so starnúcou populáciou tak podľa Svetovej banky stoja pred dvoma možnosťami. Buď musia zvýšiť dane, aby svoje nákladné systémy utiahli, alebo zvýšia vek odchodu do dôchodku. Fínsko vlani túto hranicu posunulo na 69 rokov. Izrael má uzákonených 67 rokov, rovnako ako Island a Nórsko.
Ostatné krajiny majú 65 rokov a menej. Napríklad v Českej republike sa hranica postupne každý rok posúva o niekoľko mesiacov, až by mala v roku 2012 dosiahnuť 63 rokov pre mužov i ženy. Parlamentné strany sa už dohovorili, že v 65 rokoch by sa malo do dôchodku odchádzať po roku 2027.
"Požiadavka stráviť viac rokov v práci obmedzí náklady na sociálne zabezpečenie a umožní vládam znížiť dane podnikom," uviedla Svetová banka k výhodám takéhoto kroku.
(čtk)
