BRATISLAVA - Na činnosť súdnych znalcov dohliada ministerstvo spravodlivosti. Okrem toho, že vedie ich zoznamy, kontroluje aj to, ako pracujú, či dodržiavajú zákon a či sa vzdelávajú. Strany sporu sa na znalcov môžu sťažovať na ministerstve, to sťažnosť posúdi a v krajnom prípade môže znalca vyškrtnúť zo zoznamu znalcov.
Rezort spravodlivosti nevedie centrálnu štatistiku o počte sťažností na znalcov. Kompetencie na ich kontrolu získalo v septembri minulého roka. Do konca decembra 2004 ministerstvo vybavilo 30 sťažností. "Neudelili sme však žiadnu sankciu, pretože išlo o sťažnosti na postup v konaní," povedala Ľubomíra Miklovičová z tlačového oddelenia. O počte sťažností za tento rok neinformovala.
Dôvody na postihovanie znalcov sú rôzne. Priestupkom je, ak fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonávala znaleckú činnosť a o toto oprávnenie prišla, neodovzdala do 15 dní preukaz a pečiatku. Priestupkom je aj nedodržanie mlčanlivosti. Pokuta môže byť až 20-tisíc korún, ak ide o opakovaný prehrešok, je to dvojnásobok.
Vážnejším previnením je, ak znalec bez vážnych dôvodov spôsobuje prieťahy v konaní, v ktorom bol ustanovený za znalca. V takom prípade už ide o správny delikt. To isté platí, ak znalec porušuje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, alebo sa vydáva za znalca v odbore, v ktorom nie je zapísaný do zoznamu.
V týchto prípadoch mu môže byť uložená pokuta do 50-tisíc korún, zákaz výkonu znaleckej činnosti až na jeden rok, v krajnom prípade je to až vyškrtnutie zo zoznamu. Ak správny delikt spácha právnická osoba, môže dostať pokutu až milión korún.
Čo musí obsahovať sťažnosť na znalca
- číslo konania, v rámci ktorého bol znalecký posudok podaný, respektíve bola vykonaná tlmočnícka alebo prekladateľská činnosť,
- účel znaleckého posudku,
- krstné meno a priezvisko znalca, na ktorého je sťažnosť podaná,
- číslo znaleckého posudku,
- dôvody sťažnosti.
