Predchádzajúcu vládu utvorila názorovo ešte širšia koalícia, napriek tomu vydržala celé štyri roky. Kusý to vidí skôr ako zhluk šťastných náhod, podobne ako tri roky vládnutia tejto garnitúry. "Podarilo sa to ako-tak zmanažovať, ale bolo jasné, že skôr či neskôr musí prísť situácia, keď sa to nedá zvládnuť," povedal. Premiéra Mikuláša Dzurindu považuje za "dobrého manipulátora" na zabezpečenie väčšiny, ale chyba bola, že sa tak vždy robilo od prípadu k prípadu.

"Na jednej strane bola výrazná programová zhoda, ale bola tam aj značná ideologická vzdialenosť, najmä medzi KDH a ANO," hovorí o dôvodoch vládnej krízy politológ Ľuboš Kubín. Za ďalšie príčiny postupného rozpadu považuje "zneužívanie mocenského postavenia v období kauzy skupinka" a "samostatným fenoménom bola prítomnosť Pavla Ruska vo vláde".

Práve Ruskov príchod sa podľa Kubína ukázal ako chyba, lebo rozklad koalície po ňom nabral obrátky aj vinou káuz, ktoré Rusko vyprodukoval. "Etické problémy Pavla Ruska dnes stoja za aktuálnou vládnou krízou, ktorá pravdepodobne smeruje k predčasným voľbám."

Vážny problém môže byť, ak sa strany nedokážu na termíne volieb dohodnúť. Kubín vidí dva bloky. V jednom je Smer, KDH a SMK, ktorým by voľby vyhovovali čím skôr, druhým SDKÚ, HZDS, SF a ANO. "Môže sa stať, že ani jeden z týchto blokov nezíska ústavnú väčšinu, aby sa predčasné voľby presadili."

Ďalší analytik Grigorij Mesežnikov nepovažuje predčasné voľby za jedinú alternatívu. Najmä HZDS vraj bude rokovať o možnosti podporovať vládnu koalíciu od prípadu k prípadu. Pri určovaní termínu volieb budú "všetci zvažovať, ako to môže dopadnúť na ich volebnú podporu". Skorší termín by podľa neho poškodil napríklad HZDS, ANO a SF, naopak, SDKÚ by mohlo vyťažiť z problémov ANO. (rp)