Svetoznámy vreckový bedeker Berlitz v stručnom výpočte najznámejších pamätihodností lombardskej metropole Milána spomína v poradí - Piazza Duomo s chýrnou katedrálou, Armaniho predvádzacie módne stredisko, futbalové kluby AC a Inter Miláno a operu Teatro alla Scala.
Azda žiadne mesto sveta vrátane Ria de Janeira či Londýna nezápasí tak vehementne s otázkou, ktorý z klubov je väčší a slávnejší. Starší AC (vznik 1899) je o čosi bohatší na úspechy - Ligu majstrov (predtým Európsky pohár majstrov) vyhral šesťkrát, v domácej lige zvíťazil sedemnásť razy. FC Internazionale Milanio (1908) má dva najväčšie európske tituly a trinásť talianskych.
Pomer priaznivcov - remíza
Pomer priaznivcov je remízový. AC vraj fandia bohatší a snobskejší, Inter patrí chudobnejším a skromnejším, hoci v bohatom severnom Taliansku treba brať takéto delenie s rezervou.
Oba kluby hrajú na štadióne v štvrti San Siro. Tam má Inter silnejšie zázemie. Futbalový svätostánok nesie meno najslávnejšieho talianskeho futbalistu všetkých čias - Giuseppeho Meazzu. Ten hral za Internazionale. Dvojnásobný majster sveta (1934 a 1938) dal v drese nerazzurri (čierno-modré farby Interu) v 493 zápasoch 248 gólov. Inter a Juventus Turín nikdy nezostúpili zo Serie A, skromnejší milánsky klub sa nikdy nezmietal v žiadnom škandále, čo sa o AC povedať nedá.
Internazionale je tímom strednej vrstvy aj intelektuálov. Vo fašistickej ére dokonca duce Musollini zakázal klubu používať tradičný názov, nebol dosť veľkotaliansky. Premenoval sa na Ambrosiana (patrónom Milána je svätý Ambróz).
Vymysleli catenaccio
Hovoriť o Interi ako o "proletárskom" mužstve, ako sme už naznačili, je hlúposť. Práve naopak. Po Reali Madrid je druhým veľkoklubom sveta. V roku 1995 nad ním získala rozhodujúci vplyv jedna z najznámejších rodín Talianska, naftoví magnáti Morattiovci. Šéfom Interu sa stal najvplyvnejší z nich Angelo. Klub krôčik za krôčikom postupoval na európske výslnie.
Najlepší ťah urobil patron Angelo na začiatku šesťdesiatich rokov. Angažoval argentínskeho trénera Helenia Herreru, ktorý nevymyslel nič iného ako preklínané catenaccio. Ale Inter slávil úspechy. V rokoch 1964 a 1965 zvíťazil v Európskom pohári majstrov aj v Interkontinentálnom pohári, bol najlepším klubom planéty.
Vo finále EPM (dnes Liga majstrov) zdolal najskôr vo Viedni Real Madrid 3:1, potom doma Benficu Lisabon 1:0. Hráči Mazzola, Facchetti (dnes prezident klubu), Suarez a Corso sa stali legendami.
Inter mal ešte raz veľmi slávny tím. Bol však v tieni Juventusu Turín. Enzo Bearzot práve z týchto dvoch mužstiev zostavil kolektív, ktorý naposledy vyhral pre Taliansko titul majstrov sveta v roku 1982. Z Interu zaň hrali Altobelli, Bergomi, Bordon, Marini a Oriali.
Vlani remízový kráľ
Súčasne je Inter skutočne internacionálny (v širšom kádri sú futbalisti z deviatich krajín). Kouč s bohatými skúsenosťami, 40-ročný bývalý taliansky reprezentant, postupne hral za Bolognu, Sampdoriu, Lazio, anglický Leicester, vyzýva k trpezlivosti, ale sľubuje mestu "ušatý" pohár pre víťaza Ligy majstrov presne ako jeho kolega z AC Carlo Ancelotti, kamarát a bývalý spoluhráč v drese squadry azzurra. Oba milánske kluby majú vždy len najvyššie ambície.
Inter bol vlani kráľom remíz a jednogólových víťazstiev. V lige skončil tretí, hoci iba dvakrát prehral, ale 18-krát remizoval. Aj v Lige majstrov sa predieral dopredu nemastnými-neslanými výsledkami, aby vo štvrťfinále podľahol domácemu rivalovi AC po prehre 0:1 a kontumácii 0:3 (fanúšikovia Interu zranili brankára hostí Didu), za ktorú má tiež povinnosť hrať doma štyri zápasy Ligy majstrov pred prázdnymi tribúnami.
Do tejto sezóny, posilnený portugalskou hviezdou Figom a v útoku so súčasným najproduktívnejším hráčom sveta Brazílčanom Adrianom, vstúpil Inter skvele. V domácom Superpohári zdolal v Turíne Juventus 1:0 po predĺžení (gól dal Veron), v prvom kole seria A vyhral nad Trevisom 3:0 (všetky góly dal Adriano).
Na Tehelnom poli prehral Inter so Slovanom 1:2
Pre zaujímavosť - Inter už raz na Tehelnom poli hral. V Pohári víťazov pohárov (už zaniknutá, niekedy druhá najvyššia kontinentálna klubová súťaž) prehral so Slovanom Bratislava 1:2, ale postúpil. Doma zvíťazil 2:0.
Časy sa menia - Slovan vtedy Slovenský pohár vo finále nad ZŤS Petržalka (predchodca Artmedie) po výsledkoch 3:1 a 0:0, v českoslovenkom potom Bohemians 4:2 na pokutové kopy.
