Lanovky a zjazdovky by mohli byť podľa primátora Vysokých Tatier hocikde, kde by si mesto zmyslelo. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME |
BRATISLAVA - Ak obec vo svojom územnom pláne určí, že nejaká jej oblasť bude slúžiť na rekreáciu, bude sa v nej musieť automaticky znížiť ochrana prírody na najnižší - prvý alebo druhý stupeň. S takýmto návrhom prišiel primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš. Nebolo by pritom dôležité, či je územie v národnom parku, alebo najviac chránenou prírodnou rezerváciou s piatym stupňom ochrany. Ak by ochrana prírody nesúhlasila, po pol roku by sa stupeň ochrany znížil automaticky.
"Cestovný ruch sa dostáva na tretiu koľaj, v Európe pritom prináša peniaze do štátnej kasy," zdôvodňoval Mokoš. Jeho návrh sa v parlamente chystal predložiť šéf hospodárskeho výboru Ján Rusnák z SDKÚ.
Ochranári boli pobúrení. Šéf TANAP-u Tomáš Vančura hovorí, že právomoci pri ochrane prírody by tak fakticky prešli na mestá, ktoré by menili hranice národných parkov, dokonca by mohli spôsobiť ich zánik. Rusnák nakoniec nechal svoj pozmeňovací návrh k novele zákona o územnom plánovaní ochranárom spripomienkovať, a včera ho predložil výboru nanovo, bez sporných bodov. "Chcel som ukázať, že je možné dosiahnuť kompromis, ktorý umožní aj ochranu prírody aj rozvoj cestovného ruchu," povedal.
"Kompromis" dohodlo mesto a ministerstvo životného prostredia cez víkend. Rezort najskôr celý návrh zmietol zo stola, nakoniec niekoľko menej dôležitých bodov prijal. Podľa Mokoša je to len "čiastočné riešenie" a pre rozvoj určite bude treba "ďalšie kroky".
Mokoš chce rozvíjať dnešné centrá - Štrbské pleso, Hrebienok, Lomnické sedlo. Verí, že pomôžu investori.
Spoločnosť J&T dala vypracovať EIA, teda štúdiu vplyvov na životné prostredie, pre projekt rozvoja zjazdovky na Lomnickom sedle, onedlho sa pridá 1. tatranská s rozvojom zjazdovky na Štrbskom plese, pri Hrebienku sa ešte musia dohodnúť vlastníci, no Mokoš je optimista, že nájdu cestu na skvalitnenie služieb. Obáva sa iba, že ochranári povedia, že vplyvy na životné prostredie sú také výrazné, že rozvoj nie je možný. Má aj príklad - naposledy podľa neho tvrdili, že nebudú proti rozvoju pod Cestou slobody, no "keď sme dali na papier predĺženie zjazdovky zo Štrbského plesa do Štrby, zistili, že to nejde, lebo je tam vzácny biotop". Juraj Švajda zo Správy
TANAP-u hovorí, že jeden z variantov predĺženia zjazdovky ochrana prírody povolila, zatiaľ čo druhý skutočne prechádza cez územie navrhnuté do siete európskych chránených území NATURA.
Vančura povedal, že rozvoj spomenutých stredísk neblokujú, iba nesúhlasia s takým širokým záberom znižovania ochrany prírody. "Vieme, že súčasný stav je nevyhovujúci, budeme mať pozitívny postoj k návrhom, ktoré zabezpečia sfunkčnenie stredísk."
Naposledy sa mesto snažilo presadiť rozvoj stredísk cez rezort hospodárstva. Ten vypracoval zoznam sto oblastí, kde by sa mala znížíť ochrana prírody, ministerstvo životného prostredia ich ešte stále pripomienkuje. (haj)