„Pred rokom a pol naša fabrika prepúšťala a ja som sa v štyridsiatich ôsmich ocitla bez práce. Som aktívna žena, tak som začala podnikať,“ hovorí s úsmevom pani Viera. Kedysi pracovala v závodnej kuchyni, dnes so synom prevádzkuje malý bufet. „Skôr sa dá povedať, že teraz synovi už iba pomáham.“

Viera opisuje začiatky svojho podnikania ako veľmi ťažké. „S vybavovačkami na úradoch mi pomáhal syn, ktorému kamaráti poradili čo a ako.“ Najväčším problémom boli peniaze. Musela si požičať z banky a zaručila sa bytom. Niečo mala aj našetrené. „Ale nie veľa,“ priznáva.

Podnikateľka Viera si nevie predstaviť, čo by robila, keby prišla o prácu a bývala v dedine na východnom Slovensku. „Tu v Bratislave sa ešte dá začať v malom podnikať, ale netuším, ako by som niečo také rozbehla napríklad v Gelnici. Tam ľudia nemajú peniaze ani prácu.“

Viera dnes aj zamestnáva. „Striedajú sa tu dve dievčatá.“ Do jej bufetu chodia hlavne ľudia z okolitých kancelárií, ktorí „si prídu cez obed rýchlo niečo zhltnúť“, dodáva Viera a začína sa venovať prichádzajúcim zákazníkom. (tv)