Podniky, ktoré prepúšťajú, nemusia mať nutne existenčné problémy. Hromadným prepúšťaním je podľa zákona aj redukcia pracovných miest iba o niekoľko desiatok. „Je takmer pravidlom, že prepúšťajú firmy, ktoré ovládol silný zahraničný investor. Ten totiž vyžaduje vyššiu produktivitu práce, ktorú dosiahne modernizáciou, znižovaním počtu zamestnancov a zvyšovaním výroby,“ tvrdí Mário Blaščák, analytik Ľudovej banky.
Príkladom je firma Slovak International Tabak, ktorá po ovládnutí nemeckým investorom zavrela fabriku v Banskej Štiavnici a teraz redukuje prevádzku v Spišskej Belej. Šíria sa správy, že Nemci po skončení desaťročných daňových prázdnin predajú podnik americkému investorovi.
Hromadné prepúšťanie je však charakteristické aj pre vytunelované firmy. Najznámejší je Pratex Čadca, kde o prácu prišlo niekoľko stoviek ľudí. Tí nedostali odstupné ani mzdy za niekoľko mesiacov a konkurzné súdy sú pomalé, takže ľudia na Kysuciach zostali bez peňazí. Nepomohla ani dojímavá hladovka niektorých bývalých zamestnankýň textilky.
Redukciu počtu zamestnancov nedávno ohlásil aj relatívne úspešný Slovnaft. V bratislavskej rafinérii pracovalo za socializmu dvakrát toľko ľudí ako teraz. Slovnaft však prepúšťa postupne a po dohode s odbormi. Prepusteným ľuďom dáva vysoké odstupné a ponúka im možnosť rekvalifikačného kurzu, čím zvyšuje ich šance zamestnať sa niekde inde. (tv)
