Keď sa 35-ročný najlepší sánkar histórie Georg Hackl zveroval so svojimi pocitmi po zisku piatej olympijskej medaily (2. v Calgary 1988, 1. v Albertville 1992, Lillehammeri 1994 i Nagane 1998, 2. v Salt Lake City), zakryl si tvár dlaňami a neubránil sa slzám. Nie preto, že tentoraz nevyhral a pripravil sa o šancu byť prvým športovcom, ktorý dokázal na zimných olympijských hrách získať štyri zlaté medaily za sebou, ale pri spomienke na svojho nedávno zosnulého otca.

„Túto striebornú medailu venujem jemu,“ povedal po pretekoch vyučený obrábač kovov z Bavorska. Hacklov otec dostal koncom decembra v 62. rokoch infarkt, keď sledoval slávneho syna počas súťaže v Königsee. „Som si istý, že ma dnes tam zhora pozoroval,“ povedal Hackl.

O pretekoch rozprával až potom, čo dokázal premôcť svoje city. Do Salt Lake City si priviezol sane, ktoré mu pomáhali vyrobiť odborníci z automobilky Porsche. Dovtedy si všetky vyrábal sám. Najnovší typ pred súpermi tajil. O zlato ho však nepripravili sane, ale pomalšie štarty.

Súboj o titul napokon 35-ročný nemecký veterán prehral na dráhe v Park City s Talianom Arminom Zöggelerom o 329 tisícin sekundy. „Armin v posledných rokoch dominoval, takže by bola hanba, ak by som ho zdolal,“ skonštatoval Hackl. Druhé miesto vraj zodpovedá jeho súčasným možnostiam, aj keď treba podotknúť, že kvôli dobrému výsledku sa Nemec odmietol dokonca zúčastniť na otváracom ceremoniáli ZOH.

Bavor, milujúci pivo, sa však štatistikou odmietol zaoberať. „Bolo by krásne byť v niečom unikátny, ale na štatistiky ja kašlem. Tie ma nikdy nezaujímali. A o histórii olympiád ani veľa neviem. Ak o tom začnete premýšľať, tak určite pohoríte. Rozmýšľam o histórii len vtedy, keď si obzerám domáci fotoalbum,“ dodal Hackl, ktorý na trati dosahoval rýchlosť 140 km/h.

(čtk, reuters, rh)