BRATISLAVA – Podľa niektorých odborníkov spôsob fungovania nebankových subjektov často pripomína pyramídové hry. To znamená, že spoločnosť používa na vyplácanie výnosov peniaze, ktoré jej požičajú noví klienti. Nemôže teda investovať do obchodných aktivít, a tak peniaze reálne zhodnocovať. Keď sa prílev nových peňazí spomalí, firma už nestíha pokrývať požiadavky na vyplácanie výnosov a končí svoju činnosť.
Pyramídové hry nie sú ničím novým. Veľká pyramídová hra sa objavila už na začiatku minulého storočia v Amerike. Jej autorom bol taliansky imigrant Charles Ponzi a podľa neho vznikol aj názov Ponziho schéma. Ponzi ponúkol ziskuchtivým Američanom veľmi vysoké výnosy, ktoré mali zabezpečiť obchody na finančných trhoch.
V skutočnosti však nič neinvestoval, akurát z pritekajúcich peňazí vyplácal výnosy svojim klientom. Takto sa mu podarilo vyzbierať 15 miliónov dolárov. Keď sa mu podnikanie zrútilo, skončil vo väzení.
Ponziho podnikanie však nie je typickou pyramídovou hrou, išlo skôr o podvod. Pri klasických pyramídach musia účastníci hľadať nových členov, ktorí prispievajú na výnosy tých, čo do hry vstúpili skôr. Aby to mohlo fungovať, počet účastníkov musí neustále narastať a príjmy idú hlavne na účty tých prvých, hráči na nižších stupňoch zarobia menej, ako do hry vložili.
Pyramídové hry a spoločnosti sľubujúce vysoké výnosy zažili nový boom po páde železnej opony. Jeden z najznámejších prípadov sa stal v Albánsku v roku 1997. Krach investičných fondov, ponúkajúcich nereálne vysoké úroky, odštartoval v krajine vlnu nepokojov. Vláda musela vyhlásiť výnimočný stav a niekoľko ľudí prišlo o život. Nakoniec padla aj vláda, ktorá bola podozrivá, že spolupracovala s fondmi. Tie obrali desaťtisíce albánskych rodín o niekoľko stoviek miliónov dolárov. Niektorí ľudia dokonca predávali domy, aby mohli investovať a tak zarobiť.
Ruskom, ktoré sa tiež stalo rajom pre takúto formu podnikania, otriasol napríklad prípad firmy MMM. Tá investovala do reklamy 120 miliónov dolárov a ponúkala až päťnásobné zhodnotenie vkladov. Spoločnosť obrala o úspory tisíce Rusov a peniaze vyvážala na účty do zahraničia.
