"Je to zo dňa na deň slabšie. V lese je sucho, potreboval by výdatný dáždik. No aj tak bolo toto leto po minulých neúrodných rokoch úžasné. Od prvého júna nebolo dňa, aby som nenašla za košík. Mám už aj stálych zákazníkov. Dnes boli sklamaní. Prišli po kuriatka na polievku. Zbytočne. Prestali rásť," hovorí dôchodkyňa Anna Tomaščinová. Bývalú učiteľku v materskej škole môžete s jej nádhernými úlovkami stretnúť takmer každý deň v tržnici na košickom Luníku 2.

Obdivuje Rómov z okolitých dedín, ktorí sú rovnako ako ona ochotní zaplatiť 1700 korún za hubársky kurz a povolenie na predaj húb, idú do lesa a merajú cestu do Košíc, aby si nejakú korunu zarobili: "Je to stále lepšie, akoby doma vylihovali, čakali na podporu a prilepšovali si zbojníctvom."

Hubársky ošiaľ na Slovensku sprevádza predaj húb popri cestách. Pani Anna nie je proti, ale... "Nás tu kontrolujú hygienici takmer každý deň, aj keď vedia, že máme preukazy platné na päť rokov. Kto však kontroluje predavačov pri cestách? Keď som išla z Tatier, pristavila som sa pri jednom predavačovi. V košíku mal kadečo, aj podhríb žlčovitý. Keby tie huby niekto kúpil a spracoval, mohol by celé jedlo vyhodiť," hovorí žena.

Aj tržnica na Dominikánskom námestí je takmer huboprázdna. Mladé hríbiky ponúka akurát mladá žena s dvoma deťmi. Je z Nováčan neďaleko Košíc. Aj ona si zaplatila mykologický kurz, aby mohla huby oficiálne predávať.

V rómskej osade majú preukazy o úspešnom absolvovaní školenia štyria ľudia: "Nahovorila ma mama. Už roky chodí do Košíc predávať huby. S manželom sme nezamestnaní, máme päť detí. Všetci chodíme na huby. Do Jasova, na Zlatú Idku, k Rudníku. Za to, čo utŕžim, nakúpim aspoň potraviny. A keď dobre ide, niečo aj ušetrím," usmieva sa mladá Rómka.

Mykológ Ján Mariássy z Košíc predpovedá krásnu hubársku jeseň.