l denník SME.

Poslancov žúp to veľmi neprekvapuje. Podľa Milana Cocuľu z prešovskej župy "všetko, čo je nové, potrebuje čas, aby sa dostalo do hlbšieho povedomia ľudí".

Poslanec Zdenko Čambal z trnavskej župy hovorí o zmätku v hlavách ľudí, ktorí ťažko rozlišujú medzi samosprávou a štátnou správou a "človek-milión nevie, čo si kde má a môže vybaviť".

Viktor Nižňanský, ktorý pripravoval decentralizáciu verejnej správy a je vládnym splnomocnencom, vysvetľuje postoj ľudí aj tým, že župy riešia veľa vecí, ktoré sa ľudí nedotýkajú priamo a "majú iné úlohy".

Prieskum ukázal, že až 44 percent opýtaných nepozná ani jedného poslanca domovského kraja, šesť percent dokonca ani nevie, že nejaké krajské zastupiteľstvo existuje.

Cocuľa priznáva, že aj on má problém "zapamätať si niektorých svojich kolegov", ktorí sa v zastupiteľstve nijako neprejavujú a zrejme sú pasívni aj v okresoch, kde boli volení.

Nitriansky župan Milan Belica viní z nezáujmu aj médiá, ktoré sa župám nevenujú, okrem "pár posledných týždňov". Už dnes pritom župy podľa Belicu vykonávajú 70 percent toho, čo predtým robil štát.

Nižňanský upozorňuje, že župy boli základným krokom k decentralizácii a "ich význam ešte narastie".

Sociológ Pavel Haulík z agentúry predpokladá volebnú účasť "niekde v intervale 15 až 25 percent". Termín konca novembra považuje za "krajne nevhodný", ale na nízku účasť bude mať vplyv aj "všeobecné znechutenie politikou, ktoré sa po posledných kauzách ešte vystupňovalo".