Množstvo poistencov Sociálnej posiťovne však bude platiť vyššie poistné. Vymeriavací základ, z ktorého sa odvodzuje výška poistného, je totiž mesačne najmenej vo výške minimálnej mesačnej mzdy. "Jej zvýšením nepriamo rastie i odvodové zaťaženie," hovorí ekonóm Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka. Ani ľudia, ktorí zarábali len 6500 korún, tak po novom nedostanú o 400 korún čistého viac.
Hovorca Republikovej únie zamestnávateľov Ľubomír Žitňan zase hovorí, že zvýšenie je "sprevádzané tlakom na zvýšenie miezd pri všetkých pracovných miestach", čo sa podľa neho pri neustálom raste produktivity práce prejavuje znižovaním celkového počtu pracovných miest. Nejeden človek podľa neho príde o zamestnanie.
Koľkí povinne poistení živnostníci a dobrovoľní poistenci majú minimálny vymeriavací základ, Sociálna poisťovňa podľa Lýdie Výbornej nesleduje, takže to možno len hádať.
Živnostníkov poisťovňa eviduje zhruba 190-tisíc, dobrovoľne dôchodkovo poistených osôb 44-tisíc, nemocensky poistených 57-tisíc a poistených v nezamestnanosti 53-tisíc. Hoci jeden sa môže dobrovoľne poistiť na to i ono, ak by minimálny vymeriavací základ mala čo len pätina zo všetkých, ktorí do úvahy prichádzajú, išlo by o desaťtisíce ľudí.
Chren tvrdí, že "z čisto ekonomického hľadiska je minimálna mzda jednoznačne škodlivým opatrením". Najviac podľa neho ubližuje tým, ktorých by mala chrániť, pretože nízkokvalifikovaní, ktorí by aj pracovali za menej ako možné minimum, sa po jej zvýšení už nedokážu zamestnať.
Na 6900 korunách sa dohodli Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Konfederácia odborových zväzov. Druhé zamestnávateľské združenie - Republiková únia zamestnávateľov - bolo síce proti, no nie je to nič platné. "Rozhodli sme sa akceptovať prvú historickú dohodu časti sociálnych partnerov," povedal hovorca ministerstva práce Martin Danko. Ani jedna zo strán podľa neho nespochybňuje, že "nastavenie minimálnej mzdy je komplikované", najmä v súvislosti s odvodmi a s tým, že ju spomína takmer 40 právnych noriem.
JOZEF ČAVOJEC
