Slovenská lekárska komora
Tvrdí, že sa iba zmenili zákony, ale reforma sa neuskutočnila. Financovanie zdravotníctva sa neodpojilo od štátneho rozpočtu, rozsah zdravotnej starostlivosti sa nezúžil a zdravotníctvo sa neodpolitizovalo. Skutočné náklady na poistencov štátu sú podľa jej výpočtov oveľa vyššie ako poistné, čo štát platí. Kritizuje takisto, že systém je stále zadlžený, hoci sa doň cez spoločnosť Veriteľ dostalo okolo 20 miliárd korún. "Ani zvýšenie odvodov nepokrylo oprávnené náklady. Lekári nedostávajú zaplatené za vyše 20 percent poskytnutých výkonov a služieb," povedal generálny sekretár komory Eduard Kováč. Zaťažuje ich aj administratíva. Komora kritizuje časté zmeny reformných zákonov, ale bude žiadať ďalšie. Požiadavky zverejní po proteste.
Sestry a pôrodné asistentky
Komora sestier žiada vyššie mzdy. Navrhuje, aby mzda sestry bola zo zákona aspoň jeden a pol násobkom priemernej mesačnej mzdy - asi 24-tisíc korún. Priemerný plat sestier v neziskových zariadenich bol vlani 8355 a pôrodných asistentiek 8236 korún. Sestry ďalej žiadajú prijať normy na personálne obsadenie oddelení. Podľa komory má dnes jedna sestra na starosti priemerne 30 pacientov, komora to považuje za neúnosné.
Prezidentka komory Magdaléna Hadačová povedala, že postavenie sestier v zariadeniach sociálnej starostlivosti a domovoch dôchodcov vnímajú ako porušovanie ľudských práv. "Sestrám tam dávajú zmluvy na inú odbornosť, ako majú. Samozrejme na nižšiu, zo sestier sa stali ošetrovateľky. Tak strácajú nielen na mzdách, ale aj zo svojej praxe," tvrdí. Dodala, že aj v minulosti to bolo zlé, ale sestra si mohla hľadať miesto v inom zariadení. "Teraz niet kam odísť."
Odborári
Budú žiadať vyššie platy pre všetkých zdravotníckych pracovníkov. Šéf zdravotníckych odborov Andrej Kučínsky upozornil, že platy sa nevalorizovali päť rokov. Podľa neho systém potrebuje viac peňazí a budú žiadať, aby štát za ekonomicky neaktívne obyvateľstvo platil 5 percent z priemernej mzdy spred roka. Dnes štát za svojho poistenca odvádza 4 percentá z priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Lekárnici
Prídu zo solidarity. "Reformné zákony sú na svete, to je všetko. V praxi sa nič pozitívne neprejavilo," povedal prezident komory Peter Mihálik. Dodal, že základné lieky neustále dražejú. Chce, aby štát nalial do zdravotníctva viac peňazí.
Lekárske odborové združenie
Predseda Marián Kollár hovorí, že veľa pozitívneho pre pacienta ani pre zdravotníckeho pracovníka sa neurobilo. "Najviac nás trápi nielen to, že rezort nie je dofinancovaný. Mám osobné želanie, aby sme za svoju prácu mali advekvátne ohodnotenie," povedal. "Prajem si, aby lekári mali hrdosť a vedeli si určiť hranicu, za ktorú sú ochotní pracovať." Upozornil, že priemerná mzda sa zvyšuje a na lekárov sa vyvíja tlak, aby išli s platmi dolu. Združenie bude žiadať, aby sa prednostnými akcionármi nemocníc stali ich zamestnanci.
Jednota dôchodcov
Reforma podľa nej najviac postihla dôchodcov. "Dôchodcovia išli do dôchodku v nádeji, že keď si v priemere 40 rokov platili zdravotné poistenie, dožijú sa bezplatného zdravotníctva," povedal šéf jednoty Kamil Vajnorský.
Asociácia pacientskych organizácií
Situácia chronicky chorých je podľa nej neúnosná. "Nemajú peniaze na poplatky za služby a doplatky za lieky," povedala šéfka asociácie Eva Reháková. Asociácia bude žiadať, aby sa skončila "divočina", ktorá vládne v oblasti "vymýšľania nových poplatkov". Nespokojná je s prístupom poisťovní k trvalo chorým pacientom, ktorých podľa nej vyraďujú zo zoznamov. Pacienta by podľa nej mal manažovať lekár a nie poisťovňa.
(dro)
