Máme poslednú možnosť založiť si nové jahodovisko. Na budúci rok nám už síce neprinesie takú bohatú úrodu ako jahody vysadené v júli či v auguste, ktorých sadenice stihnú dobre zakoreniť. Ak je leto mimoriadne suché a teplé, septembrovú výsadbu treba výdatne zalievať, lebo ani chladnejšie noci a rosa k ich ujatiu neprospejú.

Začiatkom septembra ešte vysievame valeriánku poľnú. Semená ukladáme do pôdy plytko, zatlačíme ich a záhon udržiavame dostatočne vlhký. Vysiať môžeme aj skoré odrody reďkovky. Rastliny po vzídení jednotíme na vzdialenosť 8 až 10 centimetrov. Vysádzame tiež endíviu. Zo záhonov zeleniny, ktorú sme vysiali v auguste (petržlen, ozimná cibuľa), vyplievame burinu. Pozberané zrná strukovín dáme aspoň na dva dni do mrazničky, aby sme zničili zrniarky, ktoré ich znehodnocujú.

Keď oberieme hrušky, nezabalené ich uskladníme v lieskach v chladnej a suchej miestnosti. Niekoľko kusov dáme aj do spodnej časti chladničky. Plody častejšie kontrolujeme, či sa na nich neobjavia príznaky dozrievania - nepatrné zmäknutie dužiny v okolí stopky. Pred konzumáciou ich umiestnime na 2 až 3 dni do tepla (18 stupňov). Schopnosť skladovania hrušiek predĺžime, ak stopky namočíme do roztopeného vosku, ktorý necháme stvrdnúť. Tento spôsob spomalí proces dozrievania.

V ťažších pôdach sa odporúča vykopať jamy na stromčeky už niekoľko týždňov pred výsadbou, aby sa dobre prevetrali. V ľahkých pôdach, naopak, skoré kopanie nie je vhodné, pretože pôda sa v jamách aj v ich okolí vysuší a pri sadení treba dreviny viac zalievať. V lepších pôdach stačia rozmery jám pre zákrpky 60 x 60 centimetrov a hĺbka 40 centimetrov. V horších pôdach sa žiada vykopať väčšie jamy, s rozmermi 100 x 100 centimetrov a hĺbkou 60 centimetrov, pričom dno rýľom dobre "rozsekáme". V lepších pôdach si stromček ľahšie rozšíri koreňovú sústavu aj v neprekopanom priestore. (pav)