Marianina trinásťročná dcéra sa koncom minulého roka v škole dozvedela, že budú spájať v ich ročníku triedy. Triedna učiteľka žiakom povedala, aby na lístočky napísali, s kým by chceli byť v triede, takže dcéra napísala mená svojich najlepších kamarátok.
V prvý školský deň však prišla domov s plačom, že triednu má tú istú, ale všetky kamarátky sú v inej triede. Cíti sa podvedená a Mariana jej sklamanie chápe. Triedna učiteľka mala s dcérou v minulosti problémy, hlavne kvôli správaniu, často sa na ňu sťažovala, že sa blázni a strháva na seba pozornosť v triede.
Marianina matka teraz na Marianu tlačí, aby išla za učiteľkou a požiadala ju, aby dcéru preložila do triedy, kde sú aj jej kamarátky. Mariana to však urobiť nechce, obáva sa, ako sa bude potom vzťah medzi dcérou a učiteľkou ďalej vyvíjať, pretože tá ju bude aj tak učiť jeden predmet.

Ako by ste sa na Marianinom mieste zachovali vy? Išli by ste za učiteľkou do školy, alebo si myslíte, že 13-ročné dievča by už malo takúto situáciu zvládnuť samo? Ako je to vo vašej rodine? Chodíte za učiteľmi pri každom probléme, alebo sa v škole ukážete len na rodičovských združeniach? Dokedy by mali rodičia deťom dláždiť cestu?

Niektoré vaše príspevky uverejníme v sobotu 17. septembra v prílohe VÍKEND. Môžete nám ich posielať aj na adresu: vikend@sme.sk