Uchovávať sa nemá ich obsah, ale informácie o tom, kto, kedy, kde, s kým, poprípade koľko komunikoval.
Uchovávať sa majú aj záznamy o neúspešných spojeniach, takzvaných prezvoneniach, ktoré vraj slúžia zločincom na signalizáciu, či teroristom na iniciovanie výbušnín.
Včera o tom rokovali ministri spravodlivosti a vnútra členských krajín Európskej únie. Európa je zatiaľ nejednotná. Najmä Nemecko a Fínsko namietajú finančnú náročnosť projektu. Definitívne rozhodnutie padne v októbri. Slovensko túto aktivitu podporuje. "Tieto údaje sú aj u nás často mimoriadne nápomocné pri odhaľovaní a usvedčovaní páchateľov závažnej kriminality," povedal po rokovaní minister spravodlivosti Daniel Lipšic.
Proti sú podľa neho najmä operátori, ktorí argumentujú zvýšením nákladov. V júli to pre SME tvrdil aj hovorca Orange Peter Tóth. Viac ako výhrady operátorov je však podľa Lipšica dôležitejšia bezpečnosť obyvateľov.
Naši politici sa o návrhu vyjadrujú s odstupom. "Musíme nájsť nejakú efektívnejšiu cestu," hovorí predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Róbert Kaliňák zo Smeru.
"Je to mimoriadne citlivá otázka. Malo by sa to ešte zvážiť," pridáva sa predseda výboru na kontrolu SIS Viliam Soboňa z HZDS.
Obáva sa, že sa takýto druh informácií dá zneužiť. "Takéto absolútne monitorovanie je zakázaný vstup do súkromia," hovorí. Predpoklad, že každý vstupuje do boja proti terorizmu s čistým úmyslom, je podľa neho "pochybený". Soboňa tvrdí, že už teraz sa v boji proti teroristom stali veci, "ktoré realizátori týchto akcií označili za chybné". Ako príklad uviedol nevinného Brazílčana, ktorého zastrelila londýnska polícia, lebo ho nesprávne považovala za teroristu.
Šéf parlamentného výboru na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov Roman Vavrík z SDKÚ "s veľmi zaseknutým jazykom medzi zubami" pripúšťa, že úmysel únie je akceptovateľný. Aj on pripúšťa, že tieto informácie budú zneužiteľné. Preto "musí byť nulový priesak do verejnosti," dodal Vavrík. (rp)
