diskutovať, chcelo by však návrh predložiť do vlády už koncom októbra.
Podľa predsedu združenia vydavateľov Miloša Nemečka je zákon zbytočne komplikovaný a vnáša do nášho právneho stavu absolútne neprijateľné prvky. Združenie navrhovalo ministerstvu počas prípravy zákona viaceré zásadné zmeny, tie ich však neprijalo. Dnes sa zákon už podľa vydavateľov prakticky nedá prepracovať a v jeho príprave by sa už nemalo pokračovať.
"Zákon nie je v záujme verejnosti a občana, ale v záujme politickej špičky, ktorej sú médiá nepríjemné," myslí si Nemeček.
Zuzana Mistríková, šéfka sekcie médií a audiovízie ministerstva kultúry tvrdí, že návrh zákona nemá "s politickou špičkou nič spoločné". Umožňuje vraj obyčajnému človeku, aby sa mal kam obrátiť v prípade, "ak je jeho súkromie ohrozené".
Podľa Mistríkovej zákon rieši ochranu verejnosti, novinárov, aj vydavateľov či vysielateľov, ale pripúšťa, že sa nepodarilo "odhadnúť správnu mieru rovnováhy".
O zákone včera rokovalo aj predsedníctvo Slovenského syndikátu novinárov. Ocenilo, že návrh zakotvuje základné zásady slobody tlače, zásadne však nesúhlasí s registráciou novinárov štátnym orgánom.
Mistríková argumentuje, že ide o dobrovoľnú registráciu, ktorá má aj voľne pôsobiacemu redaktorovi zabezpečiť ochranu jeho zdroja.
Syndikát považuje za prakticky neuskutočniteľné aj uchovávanie podkladových materiálov použitých v článkoch počas troch rokov, ako to navrhuje zákon. Navrhuje skrátenie lehoty na 30 dní.
Predsedníctvo syndikátu by rado do zákona dodalo aj klauzulu, že novinár môže využiť a zverejniť aj záznam dôverného rozhovoru, na získanie ktorého nemal povolenie, ak ide o informácie, s ktorými by verejnosť mala byť oboznámená. (zu)
