Bývalý iracký diktátor Saddám Husajn odpovedá na otázky vyšetrovateľov. FOTO - REUTERS |
.
Saddámov právnik hovorí, že Talabání si vymýšľa a jeho slová možno hodnotiť ako politický nátlak na iracké súdnictvo.
Prezident tiež povedal, že Saddáma by mali popraviť "dvadsaťkrát za deň, za to čo urobil". Naznačil aj to, že keby ho dostali za vojny "eliminovali by ho", teraz ho musia súdiť.
"Máme tony dokumentov, ktoré Saddáma diskreditujú," povedal prezident. Už v minulosti sa však objavili špekulácie, že dôkazy proti diktátorovi nie sú dostatočné, hoci o jeho zodpovednosti za masové vraždenie v Iraku málokto pochybuje.
Talabání je pritom známy odporca trestu smrti. Už odmietol podpísať dekrét o poprave troch kriminálnikov, ale preniesol tieto právomoci na viceprezidenta. Predpokladá sa, že to isté urobí, ak by Saddáma odsúdili na smrť. Zločiny, z ktorých ho vinia, ho totiž môžu podľa irackých zákonov doviesť až na šibenicu.
Proces so Saddámom sa začne 19. októbra, zopár dní po plánovanom referende o irackej ústave. Na prvom pojednávaní by spolu so svojimi spoločníkmi mal čeliť žalobe z masakry šíitov v roku 1982.
Talabáního výroky nerozčúlili len Saddámovu rodinu a právnika. Ide o ďalší signál irackým sunnitom, že celý proces je spolitizovaný a predpojatý. Nato, ako sa im nepodarilo presadiť ich pripomienky k textu irackej ústavy, majú opäť pocit, že sú na vedľajšej koľaji. Saddám je sunnita a počas jeho vlády túto skupinu preferovali na úkor Kurdov a šiítov. Proces s bývalým prezidentom teda sunniti chápu ako pomstu ostatných dvoch skupín.
Viacerí právni experti spochybňujú štátnickú múdrosť Talabáního, ktorý tvrdil, že informácie o Saddámovom priznaní má od vyšetrovateľa. To by naznačovalo, že je v procese zainteresovaný viac, ako by mal byť.
(mik)