ý výbor pre nezlučiteľnosť funkcií odhlasoval, to totiž nevyžaduje.

Dnes sami poslanci navrhujú, aby tlačivo majetkového priznania muselo "obsahovať také náležitosti", aby orgán, ktorému sa priznania podávajú, "mohol posúdiť primeranosť majetkových pomerov verejného funkcionára". Teda aby "tlačivo nebolo hocijaké", povedal šéf výboru Igor Federič (Smer), jeden z predkladateľov návrhu.

Právnik Pavel Nechala z Transparency International návrh považuje za absolútne zbytočný. "Je iba deklaráciou, ktorá opäť prinesie rôzne výklady," myslí si. Problém podľa neho spočíva v orgáne, ktorý zákon aplikuje. "Ukazuje sa, že výbor to nezvláda."

Poslanci tiež navrhujú, aby funkcionár musel priznať aj príjmy, ktoré nepodliehajú dani z príjmov fyzických osôb, teda napríklad "dary, dedičstvá, dividendy, podiely na zisku", povedal Federič.

Nechalovi v zákone chýbajú zástupcovia štátu v obchodných spoločnostiach s inou ako so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu. "Presadzovanie verejného záujmu by sa malo diať bez ohľadu na výšku podielov," povedal.

Schváliť návrh novely, načo treba prinajmenšom 90 hlasov, by nemusel byť problém. Podpísaní pod ním sú totiž predstavitelia každého poslaneckého klubu, dokonca aj HZDS, ktoré za prijatie zákona nehlasovalo, a nezávislých poslancov.

Navrhnúť novelu zákona však mieni aj ministerstvo spravodlivosti. "Myslíme si, že informácie o majetku verejného funkcionára, ako aj o finančnej hotovosti na účtoch, by mali byť verejné," povedal hovorca ministerstva Richard Fides. Otázne podľa neho je, či sa na prijatie novely nájde politická vôľa.

JOZEF ČAVOJEC