Tamojší autokratický prezident Husní Mubarak, ktorého podobne ako Saddáma Husajna volili ľudia ako jediného kandidáta, zavetril a povedal si, že nebude riskovať revolúciu, aká nastala napríklad v Libanone. Po 24 rokoch neobmedzenej vlády zmenil volebný zákon a povolil, aby proti nemu v prezidentských voľbách stáli aj protikandidáti. Hlavné opozičné sily v krajine tvrdia, že len tí starostlivo vybraní.

Dnešné prezidentské voľby, v ktorých s Mubarakom súťažia pre väčšinu Egypťanov neznámi deviati muži, majú byť podľa viacerých analytikov len divadielkom pre Američanov. Nikto nepochybuje, že Mubarak sa opäť stane prezidentom.

Aj za cenu volebných podvodov, zastrašovania opozície či zákazu vstupu nezávislých pozorovateľov do volebných miestností.

Vedia to aj Američania. Podľa denníka Christian Science Monitor radšej uprednostňujú mierny pokrok a stabilitu ako ďalšie chvenie na Blízkom východe. Hoci voľby v Iraku a na palestínskych územiach či odchod Sýrie z Libanonu ukazujú, že demokratizácia oblasti nie je celkom márna myšlienka, udalosti, ktoré nasledovali po nich, môžu vzbudzovať pochybnosti, či to stojí za to. Riziko, že v zásade lojálnym egyptským spojencom otrasie nejaká revolúcia, sa Američanom zdá priveľké.

Egyptská občianska spoločnosť, ktorá prebrala v doteraz bezprecedentne otvorenej a kritickej predvolebnej kampani, je tým sklamaná. Experti však hovoria, že jej aktivity sú dobrým znamením. V Egypte napríklad vzniklo niekoľko hnutí na monitoring volieb. Ich členovia vyzývajú Egypťanov, aby na ich internetové stránky posielali príklady porušovania volebných pravidiel, posielajú ľuďom esemesky, aby nevolili Mubaraka, a organizujú pouličné mítingy.

"Všetky hlboké zmeny v spoločnosti má na svedomí stredná trieda," povedala AFP Ghada Šabandar, profesorka angličtiny na univerzite. Spolu s priateľmi založila internetovú stránku Sledujeme vás, kde môžu ľudia písať o problémoch pri voľbách. Tvrdí, že je zhnusená korupciou za Mubarakovej vlády.

Hoci voľby v Egypte nebudú revolúciou, jednu zmenu priniesli. Témou predvolebnej kampane už nebol pre Egypťanov síce silný, ale predsa len virtuálny problém postavenia Palestínčanov v Izraeli, ale ich domáca realita. Teda chudoba, korupcia a rodinkárstvo.