Nižší odbyt nízkooktánového benzínu súvisí s dožívaním starších typov áut a sociálnou situáciou ich majiteľov. Miroslav Kollár z asociácie petrolejového priemyslu vidí dôvod v zdražovaní. "V minulosti sa stávalo, že ľudia zo strednej vrstvy tankovali výhradne vysokooktánový benzín, dnes prechádzajú na 95-oktánový." Spotreba tohto benzínu vzrástla len veľmi jemne, o dve percentá.
Ďalším trendom je prechod na dieselové motory s nižšou spotrebou. Oproti začiatku roka sa predáva o desať percent viac nafty. "Súvisí to aj s rastom priemyslu a stavebnej výroby," vysvetľuje Kollár.
Oproti začiatku roka benzín zdražel o desať korún, nafta asi o 6,50. Podľa Kollára nie je vylúčené, že za liter benzínu budeme koncom roka platiť 60 korún.
Kým priemerný Rakúšan si zo svojej mesačnej výplaty môže kúpiť 2600 litrov benzínu, Slovák dostane len 450 litrov. Vplyvy zvyšovania môže zmierniť posilňovanie sa koruny a rast miezd.
Podľa petrolejárov je riešením znižovanie spotrebnej dane a využívanie bioprímesí. "V súvislosti s rastom cien ropy nastal čas na prehodnotenie vládnej koncepcie, keď zníženie priamych daní bolo kompenzované zaťažením nepriamych," myslí si Kollár. Štát na spotrebnej dani teraz zarobí vyše 15 korún na liter, ďalšie peniaze mu plynú z DPH.
Do nafty možno primiešavať rastlinný olej "mero", do benzínu lieh. V tomto roku majú palivá podľa európskych smerníc obsahovať dve percentá biozložiek. Dosiaľ však nie je schválený príslušný vládny program a v benzíne prímesi nie sú. "Výroba biozložiek by pomohla aj zamestnanosti v poľnohospodárstve. S pribúdajúcim objemom by sa výroba stala rentabilnou a ceny paliva by neboli tak viazané na ropné trhy," tvrdí Kollár. Do roku 2010 by podľa plánov malo byť v palivách 15 percent takýchto biologických látok. (mk)
