Deti z rodín, ktoré majú majetkové či bytové problémy, by už nemali končiť v detskom domove. Tie by sa zas mali zmeniť na domovy rodinného typu, kde sa o deti starajú profesionálni rodičia, jeden najviac o tri, manželia najviac o šesť detí. Mali by prichýliť aj tehotné ženy od šiesteho mesiaca tehotenstva až do šiesteho mesiaca dieťaťa.

Nový zákon tiež zvyšuje vreckové pre deti v domovoch. V domove môžu zostať aj ako plnoleté, najviac do 25 rokov, kým sa im podarí osamostatniť. Rodičom majú pri návšteve domovy prispievať na stravu, obce na dopravu.

Obce a mestá tvrdia, že im chýbajú peniaze, preto môžu príspevok na dopravu platiť až od budúceho roka. Obce ešte nemusia vyčleniť z rozpočtu ani peniaze na pomoc rodinám s bytovými či sociálnymi problémami.

Zákon umožňuje poskytovať služby aj akreditovaným súkromným zariadeniam. Obce, župy aj sociálne úrady im tiež budú musieť prispievať, ale až od budúceho roka.

"V celej sociálnej problematike dnes iba hasíme vzniknuté problémy a väčšinou sa štát zbavuje povinností presunom všetkého problémového na samosprávy," hovorí Karol Langstein z banskobystrickej radnice. Za pravdu mu dáva aj Marek Roháček zo združenia Návrat. Tlak na samosprávu síce víta, no upozorňuje, že zodpovednosti sa štát nezbaví a musí vytvoriť "nástroje na novú sociálnu prácu".

Banská Bystrica dala minulý rok na sociálnu politiku takmer 2,5 milióna korún, sociálne slabé rodiny s deťmi podporila jednorazovými príspevkami za viac ako 400-tisíc korún, zvyšok išiel na prevádzku krízových zariadení a podporu mimovládnych organizácií, 160-tisíc stáli exekúcie neplatičov nájomného. Služby krízových zariadení využilo 46 rodín, z toho 113 detí, ktoré v nich prespávali. Podľa Langsteina je to alarmujúce číslo. Tento rok chce mesto stavať nájomné byty.

Ministerstvo práce už pripravilo nový návrh zákona, ktorým zvyšuje a zavádza nové príspevky pre náhradné rodiny. Zákon ešte neschválila vláda ani parlament, platiť by mal od budúceho roka. (haj)