BRATISLAVA - Vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Žiline nedávno zastavil trestné stíhanie v kauze hromadnej vraždy civilných obyvateľov karpatských Nemcov zo Skleného. Hoci v čase SNP prišlo k ďalším hromadným vraždám karpatských Nemcov, Karpatskonemecký spolok na Slovensku o otvorení týchto prípadov neuvažuje. Prípad Sklené pokladá za precedens. Predseda spolku Ondrej Pöss však úplne nevylúčil, že niekto z pozostalých by ešte mohol podať podnet na trestné stíhanie.
"Ako spolok sme nedávali podnet na trestné stíhanie ani v prípade Skleného. Ten podali na Generálnu prokuratúru traja bývalí obyvatelia obce. Aj pre nás však znamená vyšetrovanie hromadnej vraždy v Sklenom prelom. Po šesťdesiatich rokoch sa povedala nahlas pravda o prípade, ktorá sa zamlčiavala dlhé roky," povedal predseda.
Podľa jeho slov Karpatskonemecký spolok význam SNP nikdy nespochybňoval. Na druhej strane však žiadali jeho predstavitelia objasniť, že v čase Povstania prichádzalo aj k vraždám nemeckých civilov.
V otvorení ďalších prípadov nevidí spolok význam, lebo prípad Sklené znamenal precedens aj pre tieto prípady. Vinníci tragédií, podobne ako v prípade Skleného, už dávno nežijú. " Žiadali sme objasnenie historickej pravdy, a to vyšetrovanie v kauze Sklené prinieslo. Rovnako by zrejme dopadli aj ďalšie prípady," dodáva Pöss.
Trestné stíhanie hromadnej vraždy v Sklenom vyšetrovateľ zastavil, keďže toto je neprípustné voči zosnulým osobám. Vyšetrovanie potvrdilo, že trestného činu sa dopustili partizáni tretej roty 8. oddielu Prvej československej partizánskej brigády J. V. Stalina. Ústny rozkaz na streľbu dal komisár Leonid Nikolajevič Slavkin, ktorý zomrel pred rokmi v bývalom Sovietskom zväze. Pri tragédii zomrelo 189 obyvateľov Skleného. Ďalšie hromadné vraždy karpatských Nemcov sa stali v Banskej Štiavnici a Nízkych Tatrách, krátko po vojne aj v Přerove. Dodnes nie sú známe presné detaily, ako k tragédiám došlo a kto je ich vinníkom.
Hromadné vraždy karpatských Nemcov:
25. septembra 1944 Banská Štiavnica
Zahynulo 80 obyvateľov Veľkého Poľa a Píly pri Žarnovici. Väčšina sa udusila vo vagónoch preplneného vlaku, ktorý predtým dezinfikovali silnou chemikáliou. Nemeckých civilov mali pôvodne previezť na výkopové práce.
27. októbra 1944 Nízke Tatry
Neznáma skupina ozbrojencov postrieľala 62 obyvateľov stredoslovenského Kunešova, ktorí sa vracali cez hrebeň Nízkych Tatier zo stavby letiska.
18. a 19. jún 1944 Přerov
Blízko přerovskej stanice postrieľali 247 obyvateľov Kežmarku, Dobšinej a Mlynice, ktorí sa vracali zo zberných táborov. Medzi obeťami bolo mnoho žien a detí. Podľa protokolu žandárskej stanice v Přerove za tragédiu môže pravdepodobne vojenská jednotka z Bratislavy. Za socializmu sa tragédia pripisovala neznámej bande ozbrojencov . (eta)
