Jonathan Safran Foer je 28-ročný Američan, skutočný spisovateľský objav. Jeho románový debut Naprosto osvětleno je formálne aj obsahovo veľmi bohatý. Foer dojíma nesentimentálnym spôsobom. Jeho tragikomický svet je plný bizarných osudov jedinečných postáv, ktoré si svoj život odtrpeli, ale aj užili.

Sám autor sa štylizuje do jednej z postáv pátrajúcej po osudoch predkov na Ukrajine, tak ako to anticipuje podtitul knihy. Hľadajúc neexistujúcu židovskú dedinku Trachimbrod a neznámu ženu na fotografii, aby sa jej (aj finančne) zavďačil za záchranu jeho deda pred nacistami, spoznáva život v krajine svojho pôvodu. Nastáva tu stretnutie dvoch odlišných kultúr, mentalít a životných úrovní, na ktoré sa pozeráme z pohľadu Foerovho ukrajinského sprievodcu Alexa.

Alex ako rozprávač čitateľa zabáva aj dojíma. Svojimi túžbami, láskavosťou, prostotou, duchaprítomnosťou a znalosťou jedinečnej formy angličtiny vytvára o sebe obraz veselého, ale hlavne dobrého človeka. Vtipne vykresľuje kolorit súčasnej Ukrajiny jazykom po anglicky hovoriaceho cudzinca, ktorého slovná zásoba je síce bohatá, ale nerozlišuje medzi hovorovou, básnickou či odbornou lexikou, a tak jej miešaním podtrhuje bizarnosť celého príbehu.

Český preklad je rovnako presvedčivý. Alex odhaľuje svoje rodinné vzťahy a v príbehu spoznávame aj jeho deda, ktorý sa zhostil úlohy šoféra na neistej ceste a v závere je nositeľom prekvapivej pointy. Spoločne táto trojica nachádza ženu, poslednú obyvateľku Trachimbrodu, ktorá síce nie je tou z fotografie, ale odhaľuje im dejiny židovskej dediny, dokumentujúc ich zachovanými fotkami a predmetmi ako mementami minulosti.

Emotívne silným je predovšetkým jej rozprávanie o napadnutí Trachimbrodu Nemcami, ktoré síce prežila, ale zostal z nej len prízrak tejto krutej udalosti. O ostatnej histórii Trachimbrodu sa dozvedáme zo samostatných kapitol, ktorých rozprávačom je už sám autor. V tejto dejovej línii vytvára fiktívne dejiny, nereálne, alebo skôr nadreálne príbehy o svojich predkoch, ktorí sú často podivnými exotmi s pílami zaseknutými v hlave, alebo morálne pochybnými erotomanmi, ktorí však žijú bohatým duchovným životom v úzkej komunite sebe podobných postavičiek.

Tretiu dejovú líniu zastupujú kapitoly žánrovo odlíšené svojou listovou formou. Listy časovo zakotvené v prítomnosti, teda v čase rozprávania, píše Alex. Komentuje v nich Foerove "kapitoly o osude predkov", ale aj svoje rodinné pomery, z ktorých sa chce vymaniť odchodom do Ameriky. Všetky dejové línie románu sa formujú v samostatných kapitolách a svojím pravidelným striedaním vytvárajú sujetový rytmus.

Interpretovať knihu Jonathana Safrana Foera si vyžaduje odhaliť zložitý svet bizarných, ale poetických obrazov, ktoré často nestavajú na reálnom základe, ale intuitívne im čitateľ akosi rozumie, akoby boli bežne nepomenovanou súčasťou života. Môj pocit vzájomnej spriaznenosti s prečítaným textom je čisto iracionálny, pramení z môjho čitateľského zážitku, na ktorý tak skoro nezabudnem. Zo zážitku z tragikomického sveta, v ktorom žijeme a píšeme.

A čo znamená názov Naprosto osvětleno? To je dlhá história...

Autor: ZUZANA DONOVALOVÁ(Autorka je publicistka)