bok najnižšej sadzby, ktorú si obec tiež určuje sama. Predstavitelia miest s návrhom nesúhlasia.

Ešte pred rokom sa ministerstvo akémukoľvek obmedzeniu výšky miestnej dane bránilo. Čiastočne svoj postoj podľa ministra Ivana Mikloša zmenilo preto, že v niektorých prípadoch obecné dane neprimerane zaťažovali niektoré skupiny, najmä podnikateľov. Kým vláda sa na centrálnej úrovni pýšila nižšou rovnou daňou, peniaze bolo treba platiť samospráve.

"Naozaj je pravda, že niektoré obce situáciu nezvládli a prehnane vysokými sadzbami 'uleteli' od reality. Návrh však zväzuje ruky všetkým," vraví primátor Nitry Ferdinand Vítek. Nitra stavby slúžiace poľnohospodárskej výrobe zdanila 2,50 Sk za štvorcový meter a administratívne priestory 140 korunami za štvorcový meter, čo je 56-násobný rozdiel. Podľa Víteka to nie je samoúčelné, plní sa tak očakávanie väčšieho výnosu daní. Ak parlament návrh ministerstva schváli, mesto podľa neho bude nútené výber daní znížiť alebo daňové sadzby vyrovnať. "Aj jedno, aj druhé je podľa nás nesprávne."

Radní z Prievidze by obmedzenie považovali za zásah do samosprávy obcí. Hovorkyňa mesta Ivona Vojtášová povedala, že cieľom fiškálnej decentralizácie bolo obciam umožniť, aby zabezpečili financovanie svojich úloh, takže podľa nej majú aj "zodpovednosť za tvorbu" peňazí.

Mestu Martin by podľa prednostu mestského úradu Miroslava Vereša nerobilo problém dodržať, čo ministerstvo navrhuje. Najvyššia sadzba dane zo stavieb je u nich totiž iba zhruba 10-násobkom najnižšej. Aj Vereš si myslí, že zmena by obmedzila rozhodovaciu právomoc obcí. V niektorých mestách by to podľa neho viedlo až k tomu, že by neznížili najvyššiu sadzbu, ale naopak zvýšili najnižšiu. Takže zmenu by si odniesli tí, ktorí si dnes užívajú výhody relatívne najnižších daní.

Návrh novely zákona o miestnych daniach vláda odobrila pred dvoma týždňami, parlament ho má v prvom čítaní prerokovať na najbližšej schôdzi.