"Neevidujeme žiadne podania," potvrdila včera hovorkyňa Generálnej prokuratúry Svetlana Husárová. Pripustila, že za to môže aj krátkosť času, odkedy je kontroverzný zákon účinný. "Určite, prvého bol štátny sviatok, potom víkend, takže na to boli iba dva dni," povedala.

Nejaké oznámenia o podozrivo veľkom majetku už prokuratúra síce má, ale prišli ešte pred tým, ako zákon nadobudol účinnosť. Prokuratúra sa nimi zaoberá podľa zákonov účinných v čase doručenia podnetov.

Podľa zákona majú byť podnety posielané na finančnú políciu. Aj v prípade, ak ich prijme prokuratúra či iné policajné oddelenia, posunú ich sem. "Od 1. septembra tohto roku finančná polícia zatiaľ neeviduje žiadne oznámenie o nelegálnych príjmoch," povedal Tomáš Kříž z Komunikačného odboru Kancelárie ministra vnútra.

Kříž potvrdil, že ešte pred účinnosťou zákona polícia dostala od občanov dve podania. Ich hlavným nedostatkom je, že "sú anonymné a obsahovo nejednoznačné". Z oznámenia musí byť jasné, kto ho podáva, proti komu je namierené a akého majetku sa týka. Ak polícia zistí, že preverovaná osoba nedokáže preukázať pôvod svojho majetku najmenej za tisícnásobok minimálnej mzdy, čo je v súčasnosti 6,5 milióna korún, posunie vec na prokuratúru.

Zákon o preukazovaní pôvodu majetku schválil parlament na jar. Predložil ho šéf Smeru Robert Fico potom, ako podobný návrh z dielne ministerstva spravodlivosti zlyhal.

Aj napriek tomu, že zákon získal podporu poslancov a jednoznačne proti bolo iba HZDS, pripravuje sa v súčasnosti poslanecký podnet na Ústavný súd. Jeho iniciátorom je nezávislý Ján Drgonec. Už tento týždeň sa pokúsi získať potrebných 30 podpisov. Chce, aby súd vyhlásil zákon za protiústavný. Kritici mu vyčítajú najmä údajnú retroaktivitu a prenesenie dôkazného bremena zo štátu na občana. (rp)