Hedviga Dávidová, 26-ročná matka dvoch detí, je zúfalá. "S manželom sme nezamestnaní. Dostávame mesačne spolu tritisíc korún, ďalších tisíc na dve deti. Nájomné je štyritisíc korún. Dá sa z toho vyžiť?" O príspevok na bývanie ani nepožiadala. "A načo? Aj tak ho nedostanem," hovorí.

Dávidovci dlhujú na nájomnom. Pártisícový dlh časom narástol s penále pre nich na obrovskú sumu. "Teraz je to okolo stotisíc," šepká mladá žena. "Mesačne zaplatím aspoň tisícku za byt. Viac nemôžem. Nemám z čoho. A keďže nemám vyplatené celé nájomné za posledných šesť mesiacov, príspevok nedostanem."

Z nevábnej, zapáchajúcej chodby domu sa cez prah bytu prechádza do iného sveta. V útulnej kuchyni jedia sedemročný Leo a deväťročná Hedviga čerstvo napečené koláče. "Môžem si vybrať. Keď zaplatím nájomné, musíme hladovať. Deti však potrebujú jesť."

Manžel Stanislav je vyučený murár, Hedviga má len základnú školu. "Hľadala som si prácu v Kauflande, v Dopravnom podniku, v Správe mestskej zelene. Robila by som upratovačku, hocičo, ale keď zistia, že ste z Lunika IX, nemáte šancu," tvrdí.

Beáta Sucháčková je sekretárkou starostu, väčšinu pracovného času však venuje sociálnym veciam na sídlisku. "Základný problém je - nezamestnanosť. Ľudia sú odkázaní na sociálne dávky. A aj keby rodina poberala všetky dávky, aj keby všetci členovia pracovali a dostávali aktivačný príspevok, aj tak by ich príjem nedosiahol životné minimum. Väčšina rodín nájomné nemá z čoho zaplatiť. A keďže neplatia nájomné, nemôžu dostať príspevok. Je to bludný kruh."

Starosta Ladislav Šaňa je bezradný. "Minule sme tu mali tri deti. Rodičia ich priniesli, aby sme sa o ne starali. Tri dni sme ich kŕmili, ale toto nie je riešenie." Miestna samospráva podľa neho nedokáže problém riešiť. "Bez pomoci mesta a štátu si neporadíme. Vláda by sa mala viac starať o svojich občanov."