"Rivalita medzi fotografiou a maľbou je už dávno minulosťou. Fotografia je svojbytné umelecké médium a má svoje pevné postavenie v galériách aj na trhu s umením." Tieto slová otvárajú jednu zo sprievodných výstav tohtoročnej Letnej fotoškoly, ktorá prednedávnom úspešne ukončila svoj jubilejný desiaty ročník.

Do 18. septembra je v priestoroch popradského Domu fotografie pod názvom Fotografia ako maľba sprístupnená prehliadka štyroch mladých umelkýň, ukazujúca najnovšiu tvár tohto, dobou a stálym napredovaním technológií a techník, ako chameleón meniaceho sa média.

"Stále častejšia je snaha tvoriť fotografie, ktoré by na prvý pohľad nevyzerali ako fotografie, vytvárať ilúziu iného, hrať sa s divákom," hovoria o aktuálnych smeroch kurátorky výstavy Lucia Benická a Anna Maximová. "K tejto tendencii majú blízko aj diela štyroch mladých umelkýň. Maľbu a v ich prípade aj grafiku nevnímajú ako niečo, proti čomu treba bojovať a popierať to, ale ako zdroj inšpirácie pre svoje fotografické obrazy."

Čerstvé absolventky slovenských vysokých umeleckých škôl sa s presahmi fotografie do iných médií vyrovnali každá iným a svojským spôsobom. Land art, grafika či procesualita robia z tejto umeleckej disciplíny neľahko uchopiteľný a nejednoznačne definovateľný výtvarný prejav, ktorý nám pripomína všetko iné, len nie to, čím vo svojej podstate sú.

Cyklus Moniky Hurňanskej, ktorý ako diplomová práca získal minulý rok Cenu rektora VŠVU v Bratislave, je krehkým obrazom snov a spomienok, zasadených do záhrad či izieb rodičovského domu. Jej vrstvené fotografie sú presahom do podvedomia, návratom do strateného detstva, svojou špecifickou farebnosťou a pritom nekonkrétnosťou vyvolávajú pocity nostalgie či smútku.

Práce ďalších troch vystavujúcich Marcely Kupčíkovej, Zuzany Smoleňovej a Zuzany Hrivnákovej majú jednu spoločnú črtu. Ich fotografia zachytáva stále idúci čas a uskutočňovaný dej v súvislosti s krajinou, či intímnosťou interiéru. Sú výsledkom pozorovania práve prebiehajúceho procesu, či už ide o cestu slnečného lúča cez žalúzie, nočnú cestu spoza palubnej dosky auta, alebo slepej mapy Slovenska v rôznych ročných obdobiach.

Jednoznačne tak napĺňajú slová kurátoriek o "netušených možnostiach modifikácie a manipulácie s obrazom."

ANDREA KOPERNICKÁ