Do rozhlasu, na ktorom ako dramatik vyrastal ("prvýkrát som bol v kamennom divadle až v Bratislave počas prijímačiek na VŠMU") a potom bol v ňom zamestnaný ako režisér, sa po ďalších rokoch externej spolupráce vrátil zhruba mesiac pred skončením funkčného obdobia terajšieho riaditeľa Slovenského rozhlasu.

Ako v tomto kontexte vnímate vaše vymenovanie?

Mám pocit, že viac než s celkovou rámcovou situáciou Slovenského rozhlasu to súvisí s vnútornou situáciou v Rádiu Devín. Aj keď tam funguje dosť vytrvalý dynamický stereotyp, predsa len niektoré veci sa už nedali odkladať.

Nehrozí to, že príde nový riaditeľ a môže chcieť iného šéfa Rádia Devín?

Hrozí. No vychádzam z toho, že každý riaditeľ chce mať kvalitný umelecký program vo verejnoprávnom rádiu, to je preň najlepšia reklama i východisková pozícia.

Tak pevne veríte v úspech svojej koncepcie?

Inak by som do toho nešiel, som odhodlaný obhájiť alebo sa aspoň pokúsiť presvedčiť, že to, čo chystám, má hlavu i pätu. Myslím, že nech konkurz na riaditeľa dopadne hocijako, moja koncepcia má šancu uspieť.

Predstavte vašu stručnú víziu Rádia Devín.

Chcem ho otvoriť širokému okruhu tvorcov, urobiť z neho moderné, dynamické rádio, nechať o ňom počuť ako o partnerovi alebo o iniciátorovi zaujímavých kultúrnych podujatí a potom tomu dať spätne priestor aj v éteri.

Ako to chcete dosiahnuť?

Pracovať metódou konkrétnych a záväzných dramaturgických plánov, ktoré budú formovať a vo vysielaní prezentovať osobnosti bezprostredne pri mikrofóne, naživo a aj vo vzťahu k tomu, čo sa vysiela z archívu. K tomu patrí aj intenzívna komunikácia s rozhlasmi, literatúrou či hudbou okolitých krajín v Európe.

Čakajú Rádio Devín razantné zmeny?

Nechcem sa ponáhľať s ohlasovaním nejakých nových začiatkov, lebo chvalabohu Rádio Devín je na Slovensku jednou z inštitúcií v tom pravom slova zmysle, ale spomínaný dynamický stereotyp niekedy hrozí tým, že takzvaný duch Slovenského rozhlasu žije iným tempom než dnešná doba.

S akým pocitom používate výraz dynamický stereotyp?

S ľahkým úsmevom. Ctím si ho a vážim, ale uvedomujem si, že predstavuje aj isté obmedzenia.

Máte tým na mysli aj akýsi akustický dizajn, napríklad niektoré až archaicky pôsobiace zvučky?

Aj. To by som zahrnul pod pojem pripojenia sa na estetický kánon moderného, nie módneho umeleckého rádia. Verím, že aj také to nadnesené moderovanie postupne vystrieda dynamický a osobnostný prístup k materiálu, témam aj poslucháčom.

Myslíte, že vaša koncepcia sa zmestí do rozpočtu, ktorý máte k dispozícii?

Bude musieť. Našťastie Rádio Devín paradoxne nie je pod bezprostredným komerčným tlakom, nikto od neho nežiada enormné čísla počúvanosti, nie je tam prítomné komerčné vysielanie. Na druhej strane sú tu aj mechanizmy, ako sa môže rádio stať partnerom na podujatiach, ktoré sú schopné vytvárať zisk.

Koľko času potrebujete na presadenie koncepcie?

Už od nového roku by sa mal program tvoriť podľa zásad, ktoré sme si sformulovali, a verím, že o rok, od septembra by mala fungovať nová štruktúra a nová tvár Rádia Devín v plnej miere.

Vaše umelecké aktivity vás priviedli aj do pozícií, ktoré môžu kolidovať s funkciou šéfredaktora Rádia Devín.

Samozrejme, s niektorými aktivitami skončím, nemôžem sa tváriť ako súkromná osoba, keď zastupujem verejnoprávnu inštitúciu. Napríklad, do grantovej komisie ministerstva kultúry som bol vymenovaný na dva roky, zasadnutia, na ktorých sa rozhodovalo o pridelení grantov, prebehli pred mojím vymenovaním, takže už iba v spolupráci s tajomníčkou komisie doriešim agendu.

V týchto dňoch prebieha festival slovenskej rozhlasovej hry, kde ste členom poroty. Neuvažovali ste o tom, že sa vzdáte miesta porotcu?

Nie, v porote bol vždy aj zástupca rozhlasu.

Ste aj v programovej rade festivalu pôvodnej umeleckej tvorby Dve nedele.

To je jedno z tých podujatí, o ktoré by Rádio Devín ako partner stál. Ani tam nie je žiadny reálny priestor na to, aby jeho šéfredaktor mohol nejako deformovať festival. Vo všeobecnosti mám v sebe tendenciu veci skôr spájať a nech by som bol kdekoľvek, tak by som sa usiloval o to, aby literáti, muzikanti, divadelníci a ostatní umelci spolupracovali. A ponúkam ako argumentáciu len tú prácu, ktorú som urobil doteraz.