"V Iraku sme mali televíziu, spojenie, priestory na spanie, sprchy. Tu nemajú ľudia ani tú sprchu. Používajú navlhčené papierové detské obrúsky. Nemôžu používať mobilné telefóny. Ten rok, čo sme strávili v Iraku, bolo materiálne zaistenie fantastické," spomína plukovník Brad MacNealy z mississippskej národnej gardy, ktorý rok velil leteckej brigáde v Iraku.

V jeho skupine je teraz 42 vrtuľníkov, ktoré prepravujú potraviny, vodu, ľad a výživu ľuďom, čo uviazli v močiarnatom ramene rieky.

Komunikácia je tu chaotická, hovoria piloti. Posádky do postihnutých oblastí lietajú s vrtuľníkmi naloženými balenou vodou a potravinami pripravenými na okamžitú konzumáciu a nachádzajú zásoby, ktoré tam prepravili už predtým.

Posádky vrtuľníkov dostávajú informácie o spádovej lokalite a potom už je všetko len na nich. "Nie je tam žiadne spojenie. Nevieme skoro nič, dokiaľ nedosadneme na zem. Keď už tam niečo predtým dostali, tak obkrúžime oblasť a hľadáme ľudí, čo sú zablokovaní," hovorí pilot Michael Bess z ohijskej gardy.

"V Iraku sme museli a mali omnoho podrobnejšie plánovanie, lebo na nás strieľali. Tu je to proste ‚zober a choď'," porovnáva situáciu MacNealy. Vidí aj ďalší podstatný rozdiel. "Tu nemusíte motivovať nikoho. Keď odlietajú a vidia ženu, ktorá plače, lebo dostala jedlo a vodu pre svoje deti, vracajú sa hotoví."

A vojaci sa tu delia ešte o jednu vec s tými hladnými a smädnými davmi. "Títo chlapci žijú na rovnakých prídeloch, aké dávame ľuďom," zdôrazňuje plukovník národnej gardy v štáte Mississippi Greg Kennedy. (čtk/ap)