edia. Konkurenčný tlak Slovensko pocíti aj zo strany juhoeurópskych štátov, ktoré majú s dotáciami väčšie skúsenosti.

Návrh Európskej komisie počíta s ukončením preplácania dane z pridanej hodnoty. Dosiaľ bola daň oprávneným výdavkom, čo znamená, že ju financovala únia. V predloženom návrhu, s výnimkou Európskeho sociálneho fondu, zaplatia daň samotní žiadatelia. Napríklad neziskové organizácie a obce budú musieť okrem povinného, zvyčajne päťpercentného spolufinancovania zaplatiť 19-percentnú DPH, ktorá zaťaží ich rozpočty.

Slovenské ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja s predloženým návrhom nesúhlasí a spolu s ostatnými novými členmi únie sa ho snaží zmeniť. "Súčasný návrh je veľmi nevýhodný. Ak by prešiel, boli by diskriminované najmä obce a vyššie územné celky. Tiež by nepriaznivo ovplyvnil výšku peňazí konečných prijímateľov, ktorí neplatia DPH. Našou snahou je, aby DPH bola zaradená ako oprávnený výdavok," povedala koordinátorka prípravy národného rámca na roky 2007 až 2013 Ľubica Sabadošová.

Podľa informácií českých Hospodárskych novín zvažujú niektoré obce, i keď to pre ne bude veľmi administratívne náročné, že pre eurofondy sa dodatočne zaregistrujú ako platcovia DPH. Slovenské obce zatiaľ o zaregistrovaní neuvažujú, chcú predovšetkým lobovať za to, aby nové pravidlá na pôde Európskej komisie neprijali.

"V podmienkach obcí a miest je totiž prihlásenie sa za platcov DPH nesmierne zložité a komplikované. Zjednoduší prístup k fondom, ale zdraží všetky platby obyvateľov voči mestu," povedal podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Milan Muška.

"S registráciou nie je problém, ale podľa zákona o dani z pridanej hodnoty rozpočtové organizácie, štátne fondy či orgány územnej samosprávy nemajú nárok registrovať sa ako platcovia DPH, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak z tejto činnosti prijímajú platby. V praxi to v budúcnosti môže znamenať napríklad, že daň 190-tisíc z milióna, ktorý získajú z eurofondov, si budú musieť nájsť vo vlastnom rozpočte," povedal hovorca Daňového riaditeľstva Roberto Merva.

Zastavenie preplácania dane z pridanej hodnoty by vážne naštrbilo aj rozpočty neziskových organizácií. "Ak by tento návrh prešiel, pre neziskové organizácie by to bolo veľmi zlé. Pokiaľ obce majú príjmy z daní a v budúcnosti môžu počítať s ich zvyšovaním aspoň relatívne, neziskové organizácie si hľadajú prostriedky samy. Znamenalo by to ďalšiu nákladovú položku, na ktorú by potrebovali peniaze z iných zdrojov," povedal Peter Medveď z nadácie Ekopolis.

Okrem preplácania dane z pridanej hodnoty môže návrh komisie skomplikovať výstavbu drahej cestnej či železničnej infraštruktúry, alebo ochrany životného prostredia. Pri kohéznych fondoch, z ktorých sa tieto projekty hradia, sa totiž počíta so skrátením obdobia, počas ktorého môže štát utratiť získané peniaze. Namiesto dnešných troch rokov únia navrhuje dva.

"Snažíme sa presadiť, aby sa v budúcnosti toto pravidlo nevzťahovalo na kohézny fond hlavne z dôvodu, že pri veľkých infraštruktúrnych projektoch, kde je zdĺhavé obdobie príprav, tendrov a realizácie projektov, by mohlo spôsobiť problémy pri vyčerpaní pridelených prostriedkov," dodala Sabadošová.