o ešte iba 19-ročnom talente Lukasovi Sinkiewiczovi. Zabrala a nemecká reprezentácia má v Bratislave popri útočníkovi Podolskom i druhého Lukasa z rovnakého klubu.

"Mám obrovskú radosť. Snom každého futbalistu je reprezentovať svoju krajinu na majstrovstvách sveta. A ešte k tomu v domácom prostredí. Teraz som túto šancu dostal," povedal Sinkiewicz, rodený Poliak.

Vlani si obliekol kolínsky dres v dvadsiatich šiestich zápasoch druhej ligy. Robustný, 190 centimetrov vysoký a 88 kilogramov vážiaci stopér, nesklamal. Vybojoval si miesto v základnej zostave a stabilnými výkonmi pomohol mužstvu k postupu do bundesligy. Sebe zasa k reprezentačnej miestenke v mužstve do 21 rokov.

Klinsmann ho nemohol telefonicky zastihnúť, aby mu zvestoval radostnú správu. Sinkiewicz bol na zápase, v ktorom sa bývalý vynikajúci stredopoliar Thomas Hässler lúčil s bohatou kariérou. Na displeji telefóna však našiel jeho číslo, aby sa mu ozval.

Reprezentačného trénera na opačnej strane rozhovoru mierne prekvapilo, že nováčik v jeho tíme prijal správu o nominácii akoby v nej už niekedy predtým bol. "Vždy som trochu dúfal, že by som si raz mohol zahrať na svetovom šampionáte. Nominácia však prišla skôr, ako som očakával. Ale v základe - neprešla chvíľa, kedy by som na ňu nemyslel," povedal Sinkiewicz v rozhovore pre kolínske mestské noviny.

Hádam väčšiu radosť ako hráč mal jeho klubový tréner Uwe Rapolder: "Teším sa aj za neho, pretože je to niečo, čo som vo vnútri očakával. Lukas má veľký potenciál. Hrá dobre pozične, orientácia v zhustenom priestore mu nerobí problémy."

Využíva svoju výšku vo vzdušných súbojoch, napreduje aj v hre smerom dopredu a na svoj vek je vraj i mentálne už dosť ďaleko. Tak to vidí tréner, ktorý ho má pred očami každý deň. "To sú veci, ktoré by mu v budúcnosti mohli pomôcť stať sa stabilným hráčom reprezentácie. Dúfam, že za nomináciou nevidí len šancu, ale aj veľkú mieru zodpovednosti," zdôraznil Rapolder.

Správu o rozšírení kolínskeho reprezentačného kontingentu prijali pozitívne i jeho spoluhráči. Sinkiewicz, ktorý je po Podolskom a Klosem tretím hráčom s poľskými koreňmi, však nechce iba nasať atmosféru v Klinsmannovom mužstve. Túži presadiť sa v ňom.

Už aj preto, lebo cesta nahor nebola jednoduchá. Až teraz sa prvýkrát rozhodol verejne vypovedať o osudoch z detstva. "Ako štyriapolročný som prišiel s mojimi rodičmi z Poľska do Nemecka," načal svoj príbeh pre Express. Najskôr bývali v prechodnom zariadení Červeného kríža v Rheinbach-Flerzheime. Keď mal sedem, presťahovala sa rodina inam. "Bolo to veľmi ťažké obdobie nadväzovania prvých kontaktov. Môj brat Thomas bol otvorený. Zblížil sa s ľuďmi ľahšie a rýchlejšie. Ja som skôr bojazlivejší."

Lukas preto hľadal oporu u svojich rodičov. Otec Zdislaw bol kedysi útočníkom v druhej poľskej lige a jeho veľkým vzorom. Pred tromi rokmi však o neho prišiel. Neďaleko bydliska behali spolu po lese, keď otcovi prišlo zrazu zle a neskôr zomrel. "Mal len 38 rokov. Boli to pre mňa ťažké časy." Z krízy sa dostal aj vďaka priateľke Laure. "Otec by bol na mňa hrdý, že som to dotiahol až do reprezentácie. Teraz sa teší spolu so mnou moja mama." V stredu v Brémach proti Juhoafrickej republike chce vraj stoj čo stoj sedieť na tribúne. "Dúfam, že vybehnem na ihrisko. To by bol pre ňu určite fantastický moment."