Šimpanzí a ľudský genóm (genetický základ) sú si veľmi podobné. Majú 3 miliardy "písmen" DNA (dusíkové bázy) a 20- až 25-tisíc génov. Priamo porovnateľné časti sú totožné na takmer 99 percent. Pri uvážení vložení a výpadkov "písmen" sa však oba druhy geneticky zhodujú iba na 96 percent. Asi 29 percent šimpanzích a ľudských génov kóduje rovnaké bielkoviny, zvyšné sa aj po 6-8 miliónoch rokov od evolučného rozchodu líšia minimálne.

Tvrdí to tím 67 bádateľov z USA, Nemecka, Talianska, Španielska a Izraela. Svoje zistenia publikoval v časopise Nature. Šimpanzom i ľuďom sa rýchlo menia gény súvisiace s vnímaním zvuku, prenosom nervových signálov, produkciou spermií a bunkového prenosu iónov. Primátom to zrejme pomohlo lepšie sa prispôsobiť zmenám prostredia. Oba druhy však nahromadili veľa potenciálne choroboplodných mutácií.

Líšia sa 35 miliónmi "písmen" DNA a 5 miliónmi ich vložení či výpadkov. Okrem toho množstvom preusporiadaní úsekov DNA. Zväčša v časti DNA, ktorej funkciu nepoznáme. No až 3 miliónmi zmien dôležitých génov či gény regulujúcich oblastí. Ľuďom sa rýchlejšie ako šimpanzom vyvíjajú práve regulačné gény. Ľudský genóm má šesť oblastí, kde za posledných 250-tisíc rokov došlo k výrazným mutáciám, ktoré sa ujali na úrovni populácií. V jednej z nich je 50 génov, iná je v úseku DNA bez génov. V siedmej je gén, súvisiaci so schopnosťou reči a gén, ktorého mutácia vyvoláva cystickú fibrózu.

Šimpanzí genóm poznáme ako prvý od ne-ľudského primáta a štvrtého cicavca. Prvý bol roku 2001 ľudský. Nasledovali myší roku 2002 a potkaní roku 2004. Človek a šimpanz sú si geneticky 10-krát podobnejší ako myš a potkan a 60-krát podobnejší ako človek a myš. No líšia sa od seba 10-krát viac ako ľubovoľní dvaja ľudia.

Autor: ZDENĚK URBAN pre SME