„Moja dcéra chodí na gymnázium a sťažuje sa na to, ako preberajú dejepis. Pretože vraj učebnicu gymnaziálneho dejepisu zatiaľ nevydali, učiteľka im učivo diktuje. Dcéra za jednu hodinu zapíše aj štyri veľké strany v zošite, ale z hodiny nič nemá. Je takéto „vyučovanie“ správne? P. Z., Bratislava

PhDr. GABRIELA VANEKOVÁ, CSc., školská inšpektorka, Štátna školská inšpekcia: „S prípadmi diktovania učiva sa najčastejšie stretávame v prípadoch, keď nie sú pre príslušný vyučovací predmet vydané učebnice. Takýto stav je aj v odbornom školstve, kde buď nie sú učebnice alebo sú zastarané a z hľadiska uplatňovania moderných technológií nepoužiteľné. Postup diktovania učiva je jednoznačne nesprávny. Diktované učivo nie je spravidla vysvetlené a žiaci sa ho iba mechanicky učia bez poznania vzájomných súvislostí. V prípade absencie učebnice by mal učiteľ postupovať predovšetkým tak, aby do získavania prameňov poznatkov zapojil žiakov, ktorí sú schopní jednak vyhľadať odbornú literatúru a odborné časopisy a ďalej spracovať jednotlivé témy formou referátov.

Na učiteľovi je, aby učivo vysvetlil a spravil prehľadnú kostru učiva, podľa ktorej si žiaci môžu učivo zopakovať.

Rodičia majú právo požiadať o zjednanie nápravy triedneho učiteľa alebo riaditeľa školy. V prípade triedneho učiteľa však nemusia byť úspešní. Metódy a formy vyučovania predmetu, ktorý nemá zabezpečené učebnice, by mala riešiť predovšetkým predmetová komisia príslušného predmetu.“