Vec, občianskym menom Braňo Kováč (29): Rapper, DJ, producent. Pochádza zo Zlatých Moraviec, v roku 1992 spoluzakladal rapovú formáciu Trosky, s ktorou vydal v roku 1997 bezmenný album - prvú hiphopovú platňu vydanú veľkým vydavateľstvom na Slovensku aj v Čechách. Debut mal významný vplyv na vývoj rapu u nás aj u našich západných susedov. Vec je aj vyhľadávaný DJ, známy virtuóznymi scratchmi. V roku 2001 sa zúčastnil na Majstrovstvách sveta v exhibičnom mixovaní v Londýne, vybrali ho aj na Red Bull Music Academy v Berlíne. Tento rok mu vyšiel album Dobré ráno. Vec žije v Bratislave.

Nedávno mi volal Meky Žbirka. V snahe zvýšiť si rešpekt u dvanásťročného syna som sa mu tým pochválil. To nič nie je, poznamenal syn sucho. Keby ti volal Vec, to by bolo niečo!

Raper, DJ a producent, ktorý si hovorí Vec, sa stal skutočnou hviezdou, magnetom festivalov a klubov. Svojím vulgárnym slovníkom vyvoláva nevôľu rodičov. Napriek tomu aj poslucháči, ktorí na hip hop nie sú vysadení, oceňujú um, s akým pripravuje svoje skladby. Dni slávy si Vec užil už pred niekoľkými rokmi ako člen skupiny Trosky. Nedávno vydal mimoriadne úspešný sólový album Dobré ráno.

Hip hop je dnes v kurze. Neprekáža vám, že tento žáner, ktorý začínal ako pouličná revolta, sa komercionalizuje, stáva sa z neho stredný prúd?

Všetko je vec dopytu, ktorý sa stále zväčšuje. Mne to nevadí. Nie je to prvýkrát, čo sa z alternatívneho hudobného žánru stal mainstream. Pre mňa nie je mainstream nič zlé. Aj keď sa to s pôvodnou myšlienkou hip hopu nezhoduje. Bolo to tak aj v Amerike. Chalani začali zarábať peniaze a už nemuseli robiť pouličný biznis - drogových dílerov, pasákov a podobne. Vedeli pracovať s peniazmi, točiť ich, tak prečo by mali robiť ilegálne veci, keď si môžu zarobiť svojou papuľou? Aj keď u nás, samozrejme, zasa až taká sláva a bohatstvo nehrozia.

Zmenilo sa posolstvo hip hopu, keď sú už rapperi slávni a nosia na krku hrubé zlaté reťaze?

Táto scéna je rôznorodá. U nás aj v Amerike funguje popri ,strednoprúdovom rape' aj underground. To bude vždy. Keď pôjde niečo hore, ľudia začnú závidieť a budú hovoriť - tak toto nie. Chceme to robiť ináč, odspodu. Pravda je však aj taká, že veľa undergroundových umelcov ostáva v undergrounde len preto, že sa o nich nikto nezaujíma.

Myslíte si, že vo vašej pozícii budete môcť ešte dávať nejaké "sociálne správy" z ulice?

Nerobí mi problém cestovať električkou, aj keď ma pozná čím ďalej, tým viac ľudí. A von chodím, nežijem v izolácii. Tém je veľa. Rap počúvajú nielen sociálne slabé vrstvy. Dokonca si vôbec nemyslím, že rap musí mať nejaký sociálny podtón. Nemusí ho robiť len človek, ktorý nemá peniaze.

Pýtam sa preto, lebo v jednej pesničke hovoríte, že váš mediálny priestor je ulica. Nie je to už trochu pasé?

Na ulicu chodím menej, to musím priznať. Ale ja som bol vždy trochu samotár. Mám periódy, keď som doma a bavím sa len s úzkym okruhom ľudí. Mám čas na seba, premýšľam o veciach. Vtedy vznikajú nápady. A potom som zasa spoločenskejší. Neviem žiť stereotypne, rád mením veci aj seba. Obľúbené jedlá, spôsob života. Keby som mal dosť peňazí, rád by som menil aj prostredia, mestá. Ale každý víkend niekde hrám a nikdy to nie je tak, že prídem, odohrám a idem domov. Vždy si to mesto pobehám. Len priateľku mám tú istú asi dva roky.

Na internete som našiel množstvo recenzií na váš album, všade o vás hovoria ako o legende slovenského hip hopu, raz som našiel pojem gigant. Ako sa vám žije s takýmto pocitom?

Ja sa zasa stretávam s označením otec slovenského hip hopu. To všetko je prehnané, je to len tým, že som z tých starších, čo pôsobia na scéne, ale to neznamená, že som bol prvý. Bolo nás viac, ale len málo vydržalo dodnes. Ja som mal šťastie aj v tom, že hudbou som si vždy zarobil nejaké peniaze, takže som nemusel robiť nič iné, nikdy som nemal žiadne civilné zamestnanie. Asi preto som pri tom vydržal doteraz.

V skladbe S vlkmi žijem s vlkmi vyjem si podávate ľudí, ktorí prídu bývať do Bratislavy z iných miest, nedokážu sa adaptovať na prostredie a Bratislavu majú v zuboch. Vy pochádzate zo Zlatých Moraviec. Ako ste prežívali prvé obdobie v Bratislave?

Nemám rád, keď tu niekto chce byť a je tu, a napriek tomu nadáva na všetko, nevie sa prispôsobiť, splynúť s prostredím. Podľa mňa je to drzé. Ako keď na návšteve nedodržuje pravidlá domácnosti, nevyzuje sa a podobne. Samozrejme, je pekné udržať si znaky prostredia, v ktorom si vyrastal. Ja tiež budem vždy vedieť, že som zo Zlatých Moraviec, aj keď teraz už rozprávam ako Bratislavčan. Začiatky boli ťažké, aj keď nie tragické. Prišiel som sem rovno z rodičovského domu, tu som sa osamostatnil. Zrazu som sa musel o všetko starať sám.

Čo hovoria rodičia na vaše texty? Nemali s nimi problémy kvôli vulgarizmom?

Samozrejme, dal som im svoje veci vypočuť, nemá význam to pred nimi skrývať. Ja mám inak kresťanskú výchovu. Matka hovorila - fuj, ako to rozprávaš, ale nie je na mňa nahnevaná, aj keď mi to pravidelne vytkne jednou-dvoma vetami, a baví sa so mnou ďalej. Ja si to viem obhájiť - že takto skrátka rozprávam, aj keď nie pred ňou. Je to jazyk dnešných mladých ľudí. Rapujem tak, ako mi huba narástla. Vulgarizmy nepoužívam samoúčelne, len zdôrazňujem nespokojnosť. Inak v bežnom živote hreším oveľa viac ako v textoch.

Ostalo vám niečo z kresťanskej výchovy?

Do kostola nechodím, mám to rozhodené trochu inak. Kresťanské zásady nehovoria nič zlé, ale v modernej dobe by niektoré pravidlá bolo treba upraviť a zliberalizovať. Ale to nie je môj problém.

Ste autorom ojedinelého "rapového love songu" S tebou. Na vašom albume je aj skladba Čaute baby, kde zasa o sexe hovoríte ako o nejakej nezáväznej športovej disciplíne. Ako je to s vami?

Možno to vyznieva schizofrenicky, ale S tebou je love song o mojom dievčati, povedal som jej to, čo k nej cítim. Čaute baby je zo života. Bol by nezmysel tváriť sa, že to takto nefunguje, že ľudia nespia spolu ,len tak'. Aj keď mám frajerku, nechcem zasa rapovať ako úplný svätec. Ale moje intímne pocity určite viac vyjadruje S tebou.

Keď sme prvýkrát telefonovali, pôsobili ste na mňa rezervovane a možno až trochu arogantne. Je to rapperský imidž?

To nie je imidž, závisí to od okolností a nálady. Ale čím ďalej, tým viac si chcem držať cudzích ľudí troška od tela, každý nemôže odo mňa čakať, že s ním budem najlepší kamarát. Ja som bol vlastne vždy trochu arogantný, aspoň navonok.

Naozaj, alebo ste tým len skrývali introvertnosť?

Nikdy som nebol introvert. Aj ako decko som bol vždy triedny šašo, robil som hlúposti. Bol som ešte divší ako teraz, už som upokojený. Veď už som aj starý. Všímam si to v partii, kde sú mladší ľudia. Vidím, že zo mňa už nejde tá spontánnosť, ako keď som mal dvadsať.

Dokedy sa dá vlastne robiť rap?

Uvidíme. Ja budem pokusný králik. Keď bude o čom a ľudia ma budú chcieť počúvať, budem rapovať. Myslím, že ešte dlho budem mať čo povedať, aj keď nerobím pesničky ako na bežiacom páse.

Za vašou robotou cítiť perfekcionizmus a nasadenie, v hudbe, DJingu s gramofónmi aj v textoch. Napriek tomu si v textoch držíte ležérny imidž pohodlného človeka. Ste workoholik, alebo lenivec?

Som lenivec, ale keď niečo dávam zo seba von, snažím sa to urobiť kvalitne, aj keď to trvá dlhšie. Nazval by som sa lenivým perfekcionistom. Myslím, že som až príliš veľký detailista na to, že som rapper. Veľmi sa snažím, aby moje rýmy neboli tupé a banálne. Ktovie, či sa z nich potom nestráca spontánnosť.

Vaše texty sú vybrúsené. Ako trénujete literárny jazyk? Kde vlastne na tie texty a rýmy chodíte?

Z literatúry to určite nemám - prečítal som hádam desať knižiek za život. Jazyk si cibrím rozhovormi s ľuďmi. Mám asi trocha farebnejšiu fantáziu.

Ako prišlo k tomu, že v skladbe S tebou počujeme hlas Karola Duchoňa?

Keď hľadám motívy na sample, prejde mi cez ruky kadečo. Toto bola nejaká reedícia na cédečku. Bol tam vhodný motív, tak som si ho hneď požičal. Prišlo to ku mne zhodou okolností. Ale Duchoň sa mi v podstate páči a mám ho rád.

Na akej hudbe ste vyrastali?

Na obyčajných veciach. Nikdy som nepočúval nič extra zložité, o hudbu som sa začal zaujímať pomerne neskoro, keď som mal štrnásť. Predtým to bola pre mňa nepodstatná vec. Bol som uličník, robili sme hlúposti, behal som na bicykli, mal som malú motorku. Potom sme začali počúvať Zónu A, Technotronic. Aj úplné hlúposti. A britský dancefloor, vtedy to bola ešte seriózna garážová záležitosť, bol ovplyvnený soulom. No a potom som si kúpil gramce a k nim mi viac pasoval hip hop, aj mne to sedelo v ušiach, bol rebelantský a aktuálny.

V skladbe S vlkmi žijem, s vlkmi vyjem počujeme peknú džezovú gitaru. Kde ste k nej prišli?

Vysamploval som ju z nejakého albumu z Bratislavských jazzových dní, tuším z roku 1989, ale už naozaj neviem, čo to bolo. Ale myslím, že k džezu sa už nevrátim. Ďalšiu platňu budem robiť úplne inak. Nechcem sa opakovať. Ale je ešte predčasné o tom hovoriť.

Predpokladám, že aj texty budú dospelejšie, budete mať po tridsiatke.

Snáď hej, ale stále mi napadajú detské hlúposti.

Čím je to, že toľko ľudí oslovuje hip hop - aj zahraničný, aj keď mnohí nerozumejú anglickým textom? Je to snobizmus?

Skôr ich dokáže strhnúť jednoduchosť hudby, prejav a nasadenie raperov. Keď cítiš, že človek niečo hovorí, nemusíš mu rozumieť, aby si mu uveril.

Ako jeden z mála slovenských hudobníkov ste úspešný aj v Česku. Aká je česká scéna v porovnaní s našou?

S Troskami sme boli v Česku oveľa populárnejší, ale aj toto je pohoda. U nás to vyzerá dobre, veľkú službu hip hopu urobil Kontrafakt. Jasné, je to o forme, ale tak dobre urobené, že hlbší rozmer textov ani nechýba. Česká scéna je seno, oni sú nejakí leniví. V Prahe nie je žiadna dobrá mladá kapela okrem SuperCrooo, teraz sa premenovali na Dixxx. Naša scéna nie je veľká, ale je tu pár ľudí, čo stoja za to. Sme dobrí.

Priamo na vašom albume hovoríte, že hudba bude mŕtva, keď ľudia nebudú kupovať originálne nosiče. V undergroundových komunitách autorský zákon príliš nectia, ľudia si nelegálne sťahujú pesničky z internetu a tvrdia, že je to úplne v poriadku. Nie je to rozpor?

Aj na mojej platni je ochrana proti kopírovaniu, súhlasil som s tým. Represívnymi opatreniami sa však nič nespraví. Ľuďom treba vysvetliť, že hudba nepôjde ďalej, keď budú kopírovať nelegálne. Keď si niekto kúpi cédečko, je to ocenenie umelca. A môj album stojí menej ako dva lístky do dobrého kina. Bez pukancov a koly.

S vlkmi žijem s vlkmi vyjem

(úryvok)

Bratislava - tu sa rodí sláva. Prvá liga sa tu hráva. Tu, bohužiaľ, končí sláva. Metropola býva dravá. Tu život rýchlo beží. Ľudia chladní, ale o to viac schopní prežiť. Mesto, kde peniaze cítiš viac ako kdekoľvek inde. Kde možnosti pustiť ich máš viac ako kdekoľvek inde. Kde aj nezmyselný kšeft má veľkú šancu, že vyjde. A keď nevyjde, rýchlo sa treba odj***ť inde. Pretože tu sa nedá žiť, ak chceš byť skrytý. Aj keď je tu viac anonymity jak v Calex city. Keď som sem prišiel, prežil som pár mesiacov na kraji Petržalky. Zrazu odkázaný na špagety, na horalky. Učil som sa dávať pozor na zápalky. Na fašistov v nočáku, čo nemajú bombery ani pálky. Drzí šoféri, pozéri, štoferi, snobi z opery, a samozrejme tí neschopní nespokojní cezpoľní. Neznášať týchto ľudí, celé toto mesto, len preto, že ťa kedysi oj***l vekslák pred Tescom. A potom si si zobral taxík, čo stál v rade, pre takých ako ty na Nivy za dvestopade. Si ako malé decko, čo hneď reve, keď chce ísť dnu, ale neotvoria mu dvere. Čo sa nevrátiš naspäť, keď ťa to tu tak s**e. Chceš s vlkmi žiť, musíš s nimi vyť. Otvoria ti dvere. Myslíš, že ja som tu bol hneď doma? Tiež som blúdil. Chvíľu to trvá, kým nájdeš tých správnych ľudí. Nezabúdam odkiaľ som prišiel. Ale teraz kopem za tých, ku ktorým mám bližšie. Viem, že mám správnych ľudí za sebou. A to nie je žiadna faloš ako placebo. Máš byť s nimi. Máš aj so mnou, radšej j** na to, stojím za nimi, oni stoja za mnou a stoja za to.

S vlkmi žijem, s vlkmi vyjem a viem, že bez nich neprežijem.

Niekdajšie Trosky - Midi a Vec.

Vec nie je len rapper, ale aj vyhľadávaný DJ. foto - archív EMI a Veca